JERUZALEM 15. augusta (SITA/AP) - Vojna v Libanone vážne poškodila izraelskú vládu a posilnila postavenie organizácie Hizballáh v arabskom svete. Izrael tvrdí, že dosiahol určité zisky, keďže libanonská armáda podporená medzinárodnými silami má prevziať kontrolu nad južným Libanonom. Keď však zbrane utíchli, pred židovským štátom stojí zlovestná otázka: Je ďalšia vojna proti Hizballáhu alebo dokonca proti jeho sponzorovi Iránu za rohom? Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v pondelok, sa snaží ukončiť konflikt, v ktorom najmocnejšia armáda na Blízkom východe viedla možno nerozhodný boj s malou skupinou šiitských bojovníkov. Zatiaľ ani jedna strana nemôže naozaj deklarovať víťazstvo.
Schopnosť Hizballáhu viac ako mesiac odolávať izraelským úderom a nepretržite odpaľovať záplavu viac ako 4 tisíc rakiet dala v arabských a islamských uliciach jeho bojovníkom postavenie hrdinov. "Najväčšia vec na tom je, že Hizballáh a jeho nepočetné sily bolo schopné obnoviť dôstojnosť Arabov," povedal Timur Goksel, profesor na Americkej univerzite v Bejrúte, ktorý viac ako dve desaťročia strávil ako poradca OSN v južnom Libanone. Hoci aj Izrael dosiahne svoj cieľ odchodom Hizballáhu zo svojich hraníc, zaplatil veľkými stratami. Zahynulo 155 ľudí a státisíce museli utiecť zo svojich domovov alebo nachádzať útočisko v úkrytoch. Izraelu sa nepodarilo dosiahnuť svoj pôvodný cieľ, čiže zničiť Hizballáh alebo jeho obávaný arzenál rakiet, údajne dodávaných z Iránu a Sýrie. Ak Izrael nemôže efektívne zúčtovať s Hizballáhom teraz, časť Izraelčanov sa pýta, čo sa stane, keď Irán pošle ešte smrteľnejšie zbrane? Pre mnohých budúcnosť vyzerá strašidelne.
Izraelský premiér Ehud Olmert však v pondelok v prejave uviedol, že prímerie zničilo "štát v štáte", ktorý "mal" Hizballáh v Libanone, a obnovil suverenitu libanonskej vlády na juhu krajiny. Toto nie je pre Izrael malý úspech, keďže po stiahnutí z južného Libanonu sa šesť rokov márne snažil o realizáciu rezolúcie OSN vyzývajúcej na to, aby vláda v Bejrúte prevzala kontrolu nad celým Libanonom. Olmert ale uznal "nedostatky" v spôsobe vedenia vojny a sľúbil "konať lepšie" v budúcej vojne. Jeho vláda sa stáva terčom intenzívnej kritiky za to, že sa jej nepodarilo zlomiť Hizballáh alebo zaistiť prepustenie dvoch unesených vojakov a za to, že zdržiavala masívnu pozemnú inváziu, ktorá bola podľa mnohých Izraelčanov nevyhnutná na víťazstvo vo vojne. Invázia sa začala až v krátko pred "hodinou dvanástou" minulý týždeň, keď sa už chystalo schválenie prímerie na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Vojna spochybnila prežitie Olmertovej vlády a izraelské skúsenosti s jednostrannými odchodmi, v roku 2000 z Libanonu a vlani z Pásma Gazy, takmer ukončili Olmertove plány na odchod zo Západného brehu Jordánu. Zatiaľ hlavným cieľom Izraela, Libanonu a medzinárodného spoločenstva je zabezpečiť dodržiavanie prímeria, čo je veľkou úlohou, keďže Hizballáh trvá na tom, že izraelskí vojaci sú legitímnymi terčmi, kým neodídu, ale Izrael tvrdí, že sa nestiahne, kým na juh Libanonu nepríde regulérna armáda.
