V októbri bude vo voľbách do zastupiteľstva Prahy 1 kandidovať ako líder Iniciatívy pražských občanov, ktorú tvoria hlavne nestraníci a je dnes na radnici v opozícii. Svoj krok zdôvodnil nezhodami s vedením ODS v Prahe 1.
Za ostatné dva dni ide už o druhú nepríjemnú správu pre ODS, ktorá vyhrala júnové parlamentné voľby a očakáva, že jej predseda Mirek Topolánek sa tento týždeň stane novým českým premiérom.
V pondelok na verejnosť preniklo rozhodnutie manželky šéfa ODS Pavly Topolánkovej, že bude kandidovať do Senátu v obvode Ostrava-mesto za stranu Politika 21. Manželka budúceho českého premiéra a lídra občianskych demokratov sa tak v Ostrave v boji o miesto v hornej komore parlamentu postaví aj proti kandidátovi ODS, doterajšiemu senátorovi Milanovi Balabánovi.
Podľa politológov je to veľmi neštandardná situácia. Viacero českých komentátorov sa zhoduje na tom, že politický rozvod v rodine Topolánkovcov má pozadie v manželských vzťahoch. Krok Pavly Topolánkovej prekvapil, nakoľko si o nej mnohí dokonca mysleli, že je členkou ODS. V skutočnosti ale v ODS nikdy nebola. V minulosti robila Pavla Topolánková manželovi ako senátorovi za ODS asistentku. Podľa analytikov svojím prejavom na kongrese ODS značnou mierou prispela aj k jeho zvoleniu za šéfa strany. Manžela podporovala aj počas nedávnej predvolebnej kampane, zúčastňovala sa jeho mítingov a na voličov sa spolu s manželom a deťmi usmievala aj z billboardov.
---
Občas počujeme, že predčasné voľby by predstavovali pohŕdanie ústavou a že politici by mali trpezlivo hľadať riešenie v rámci ústavnosti. Keď sa pozrieme na to, čo českí poslanci urobili v pondelok zvolili predsedu za cenu sľubu, že nebude vykonávať všetky svoje ústavné právomoci, konkrétne svoju právomoc v treťom kole niekoho poveriť zostavením vlády vyvstáva otázka, prečo tie právomoci v ústave vôbec sú? Pýta sa v komentári český denník Lidové noviny (LN).
Odpoveďou je konštatovanie, že práve kvôli tomu sú právomoci v ústave popísané, aby sa podľa nich zostavovali vlády. Politici, ktorí nie sú ochotní prijať ako prirodzené striedanie života pri moci a v opozícii, nie sú schopní žiť v ústavných mantineloch. Alebo ústava skutočne nevyhovuje. Potom by nemalo byť neprijateľné o tom diskutovať. Rešpekt k ústave je síce dôležitý, ale ústava je tu napokon pre nás a nie my pre ňu, uzatvárajú LN.
