Divadelnú hru zorganizovali ženy z obce Nangare v juhovýchodnom Senegale, aby zvýšili povedomie dedinčanov o nebezpečenstvách tradičnej obriezky pohlavných orgánov. Na predstavenie pozvali aj obyvateľov okolitých dedín.
FOTO – TASR/AP
JOHANNESBURG - Do dediniek roztrúsených po juhoafrickom regióne Pondoland sa z hôr vracajú skupinky mladých mužov zabalených do pokrývok. Tváre majú pomaľované ílom. Spievajú o svojej práve dosiahnutej dospelosti. Rodiny a priatelia ich vítajú tancom, hodovaním a tradičnými súbojmi s tyčami.
Ale zatiaľ čo sa z diaľky ozýva hurhaj bujarých osláv, v hlinenej chyži šestnásťročného Bongu Marubeneho rušia tiesnivé ticho len zvuky umývania riadu. Bonga, tak ako predtým i jeho starší brat, odišiel do buša, aby podstúpil obriezku, ktorá podľa tunajšej starobylej tradície robí z chlapca dospelého muža. Domov už sa však nikdy nevrátil.
Týždeň po tom, čo bol bez umŕtvenia obrezaný, povedali miestni staršinovia jeho rodičom, aby si prišli pre svojho chorľavejúceho syna. Zomrel skôr, než ho stačili doniesť domov. Stal sa tak jedným z 19 chlapcov, ktorí počas tohto rituálu od júna zomreli v juhoafrickej provincii Východné Kapsko.
„Som úplne zničená,“ plače Nomapitch Marubenová, matka Bongu. Sedí ako bez života na rohoži, jej hlavu zakrýva tmavomodrý šál, na ramenách má na znamenie smútku prehodený pláštik rovnakej farby. „Vidím ostatné matky ako slávia návrat svojich synov, a ja tu sedím a trápim sa,“ hovorí nešťastne.
Nárast počtu úmrtí a zmrzačenia, ku ktorým pri rituálnej obriezke dochádza u Xhosov, ktorí tvoria 17 percent štyridsaťpäťmiliónovej populácie Juhoafrickej republiky, šokoval vládnych úradníkov i zdravotníkov.
Od roku 2001 zomrelo viac než 200 mladíkov v dôsledku tohto oslavovaného zvyku, ktorý bývalý prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandela vo svojom životopise opísal ako „duchovnú prípravu na skúšky mužného veku“.
Mnohé z týchto úmrtí sú spôsobené fušersky vykonanou obriezkou. Iní zomrú na dehydratáciu, hlad alebo na chorobu počas mesiaca, ktorý prežívajú vo výšinách juhoafrických hôr v iniciačných školách, kde im starší a skúsenejší vysvetľujú tajomstvo dospelosti.
Východokapské úrady sa snažia dať tomuto zvyku nejaké pravidlá. Od rodičov a lekárov chlapcov požadujú súhlas s rituálnou obriezkou. Oblastní zdravotní úradníci pravidelne kontrolujú tradičných liečiteľov-operátorov, tí musia mať na vykonávanie zákrokov úradné povolenie.
Väčšina z tohtoročných úmrtí sa stala vo vzdialenej oblasti obývanej klanom Pondo. Vo zvyšku provincie prežilo rituál tisícky mladíkov bez ujmy.
V minulosti chlapci čakali aspoň do 18 rokov, než predstúpili pred otca a požiadali ho o súhlas k obriezke. Ale muži z biednych dedín Pondolandu odchádzajú na väčšinu roka do miest za prácou, a ich synovia sa preto rozhodujú sami.
Starší chlapci, ktorí už majú rituál za sebou, si robia srandu z tých mladších.
Bonga odišiel do buša so svojím devätnásťročným bratrancom Nkosifikilom Fayinim bez toho, aby mal súhlas matky. V iniciačnej škole dali sprievodcovia chlapcom veľa jedla a dovolili im hrať sa pri ohni. Ale nedali im napiť, vraj, aby veľa nechodili na záchod a nespomaľovali tak hojenie.
Fayini rozpráva, že Bongu mal o niekoľko dní vidiny a začal sa správať čudne. Keď sa podobné príznaky objavili i u neho, rodičia ho zo školy dostali von. Ale pre Bongu pomoc prišla príliš neskoro.
Nomapitch Marubenová len ťažko dokáže opísať nešťastie, ktoré dvakrát postihlo jej rodinu. Jej najstarší syn zomrel tiež po rituálnej obriezke. Lekári urobili pitvu jeho tela, ale výsledky zúfalej matke nikdy neoznámili. Susedia si odvtedy šuškajú o čarodejníctve.
Má ešte jedného syna, ktorý začína dospievať. „Želám si len, aby moje dieťa už nikdy nemuselo ísť do iniciačných škôl,“ hovorí matka. Jej dvaja synovia za svoju dospelosť zaplatili tú najvyššiu cenu.
Autor: ČTK/AP
