TOKIO 9. augusta (SITA/AP) - Starosta japonského mesta Nagasaki, druhého mesta v histórii, na ktoré bolo zhodená atómová bomba, v stredu pri príležitostí 61. výročia tejto tragickej udalosti obvinil jadrové mocnosti zo zastavenia snáh o odzbrojenie. Starosta Itčo Ito obvinil krajiny vlastniace jadrový arzenál, vrátane USA a Severnej Kórey, z toho, že seriózne nepracujú na nukleárnom odzbrojení.
"Spojené štáty dovolia indický nukleárny vývoj a sú v procese budovania systému pre spoluprácu v oblasti jadrových technológií," povedal Ito na spomienkovej slávnosti v Nagasaki, na ktorej sa zúčastnilo približne 5 tisíc ľudí - oficiálnych predstaviteľov a tých, ktorí katastrofu v Nagasaki prežili. Starosta ďalej vyhlásil, že Severná Kórea, ktorá sa priznáva k vlastníctvu jadrových zbraní, ohrozuje "mier a stabilitu Japonska, ako aj zvyšku sveta." Podľa Ita Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT) "hrozí kolaps".
Účastníci spomienky si katastrofu pripomenuli minútou ticha o 11:02, teda v rovnakom čase, ako bola zhodená bomba. Na ceremónii prehovoril aj premiér Džuničiro Koizumi. Premiér vyhlásil, že Japonsko si ctí svoju pacifistickú ústavu a dodržiava princíp nešírenia jadrových zbraní. Japonsko je signatárom NPT a má aj vlastné moratórium na vývoj jadrových zbraní. Podobný spomienkový ceremoniál sa v nedeľu uskutočnil aj v Hirošime, kde sa v mestskom parku zhromaždilo približne 45 tisíc ľudí.
Americké atómové útoky dodnes rozdeľujú historikov, ale i laickú verejnosť na dva tábory. Jeden tvrdí, že bomby boli potrebné na rýchlejšie ukončenie 2. svetovej vojny, druhý tábor hovorí, že takmer porazené Japonsko si takúto masakru nezaslúžilo. Isté je len to, že rozhorčená debata na túto tému sa tak skoro neskončí. Oficiálnym dôvodom pre druhé bombardovanie v Nagasaki bolo japonské odmietnutie bezpodmienečnej kapitulácie po útoku na Hirošimu.
ja;mb;sm
