Rokovanie sa sústredilo na to, aké právomoci budú mať Srbi v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, polície a justície a tiež v spolupráci so Srbskom. "Žiaľ, musím povedať, že delegácie Belehradu a Prištiny v množstve oblastí iba opätovne potvrdili svoje stanoviská," povedal Bernhard Schlageck, sprostredkovateľ OSN. Dodal však, že došlo k "istému posunu smerom k dohode" v otázke vymenúvania policajných šéfov samosprávnych územných celkov.
Pred určením štatútu Kosova sa sprostredkovatelia OSN snažia zmenšiť rozdiely medzi oboma stranami v tom, ako zabezpečiť zlepšenie práv pre menšinových Srbov, ktorí v provincii zostali po vojne. Kosovo je pod správou OSN od roku 1999, keď letecká kampaň NATO ukončila srbský boj proti albánskym separatistom. Etnickí Albánci žiadajú úplnú nezávislosť a Srbsko trvá na udržaní aspoň určitej kontroly nad provinciou. OSN dúfa, že konečná dohoda sa dosiahne do konca roka. Predošlé rokovania sa sústredili na reformu miestnej správy a spôsoby ako zabezpečiť ochranu srbských náboženských objektov. Od skončenia vojny etnickí Albánci poškodili, alebo zničili desiatky srbských pravoslávnych kostolov. Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej kosovskej populácie. V provincii zostalo asi 100 tisíc Srbov potom, čo približne 200 tisíc obyvateľov srbskej a iných národností po vojne utieklo. Londýnska Medzinárodná organizácia pre práva menšín v pondelok zverejnila správu, podľa ktorej sa prístup k menšinám v Kosove počas sedemročnej správy OSN zhoršil. Organizácia obviňuje OSN a mierové sily NATO z toho, že sa sústreďujú na požiadavky srbskej menšiny a často ignorujú iné menšiny, napríklad Rómov.
