Moskva 7. augusta (TASR) - Americké sankcie uvalené na dve významné ruské firmy exportujúce zbrane sú znamením ďalšieho ochladenia vzťahov medzi Bielym domom a Kremľom. Mohli by tiež ohroziť potenciálne významné obchodné dohody medzi ruskými a americkými firmami. Konštatuje to dnes ruská tlač.
Ako na titulnej strane uvádzajú noviny Izvestija, uvalenie sankcií "prakticky znamená vyhlásenie ekonomickej vojny proti Rusku".
"Strategické partnerstvo medzi USA a Ruskom sa skončilo," komentuje napätú situáciu denník Kommersant.
Podľa ruskej tlače je skutočným dôvodom uvalenia sankcií skutočnosť, že Moskva uzavrela dohodu o dodávke zbraní s Venezuelou v hodnote tri miliardy dolárov (90 miliárd Sk).
Ako informujú noviny Kommersant, ruskí analytici už pred mesiacom informovali prezidenta Vladimira Putina, že Spojené štáty by mohli využiť vzťahy Moskvy s Iránom na to, aby sankciami reagovali na dohodu ruskej strany s Venezuelou.
Podľa denníka Izvestija by ochladenie vzťahov medzi Kremľom a Bielym domom mohlo zasiahnuť celý rad významných obchodných dohôd, vrátane rozhodnutia leteckej spoločnosti Aeroflot ohľadne kontraktu o dodávke lietadiel v hodnote tri miliardy dolárov so spoločnosťami Boeing a Airbus.
Spojené štáty v piatok oznámili, že uvalili sankcie proti siedmim spoločnostiam zo Severnej Kórey, Ruska, Indie a Kuby kvôli zbrojným obchodom s Iránom.
Všetkých sedem firiem podľa americkej strany porušilo zákon o nešírení zbraní hromadného ničenia z roku 2000. Ako vtedy povedal nemenovaný zdroj amerického ministerstva zahraničných vecí, Spojené štáty majú k dispozícii dôveryhodné informácie, že uvedené spoločnosti previezli do Iránu od 1. januára 1999 zakázané zariadenia a materiály.
Rusko reagovalo na krok Washingtonu ostrou kritikou. Uviedlo, že ide o "jednoznačne nelegitímnu" snahu o vzťahovanie amerických zákonov na cudzincov.
Zákaz sa týka dvoch indických spoločností Balaji Amines a Prachi Poly Products, ruských spoločností Rosoboronexport a Suchoj, severokórejských korporácií KOMID a Korea Pugang Trading Corporation a kubánskej spoločnosti Center for Genetic Engineering and Biotechnology.
Ruská štátna spoločnosť Suchoj je výrobcom vojenských lietadiel. Exportnú agentúru Rosoboronexport vedie blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina.
Irán a Rusko podpísali v decembri dohodu v hodnote jednej miliardy dolárov (30 miliárd Sk), na základe ktorej malo Rusko dodať islamskej republike raketové systémy zem-vzduch TOR-M1 a zaviazalo sa tiež modernizovať jej vzdušné sily. Moskva takisto buduje jadrovú elektráreň na iránskom pobreží Perzského zálivu.
Vladimir Putin a jeho americký kolega George W. Bush sa zvyknú vzájomne označovať za priateľov. Na jednom z brífingov počas summitu krajín G8 v júli tohto roka to však medzi oboma politikmi iskrilo kvôli názorom na stav demokracie v Iraku. Na stretnutí medzi štyrmi očami zase Bush vyjadril znepokojenie nad stavom demokracie v Rusku.
Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou boli mimoriadne srdečné krátko po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001, keď Putin vyjadroval Bushovi solidaritu v boji proti terorizmu.
Odvtedy však medzi Bielym domom a Kremľom opäť mnohokrát zavládli nezhody - či už kvôli politike na Blízkom východe, dodávkam ruského plynu do Európy, prijatiu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) alebo boju o spojencov na teritóriu bývalého Sovietskeho zväzu.