Havana 4. augusta (TASR) - Kubánsky líder Fidel Castro vypracoval z nemocničného lôžka návrh kolektívnejšieho vládnutia v krajine, kde dlhé desaťročia sám vládol pevnou rukou. Vedením kľúčových rezortov poveril svojich najvernejších spolupracovníkov. Bratovi Raúlovi dočasne zveril prezidentské právomoci a vedúci post v Komunistickej strane Kuby.
Rozdelenie moci je prvým vážnejším signálom, že vláda v Havane uvažuje o tom, čo bude po Castrovej smrti. Fidel rozhodol, že práve komunistická strana bude vedúcou silou, ktorá zaistí realizáciu jeho nariadení.
Profily kľúčových osobností:
Raúl Castro (75): Po Fidelovi druhý najvplyvnejší muž kubánskeho režimu stojí pevne po boku svojho brata od revolúcie v roku 1959. Fidel ho vymenoval za svojho nástupcu na čele vlády a komunistickej strany. Raúl vykonával dlhé roky funkciu ministra obrany, nemal však na starosti len vojenské záležitosti, ale napríklad aj produkciu potravín či cestovný ruch.
V minulosti bol Raúl zástancom spojenectva medzi Kubou a Sovietskym zväzom. Analytici ho považujú za pragmatickejšieho, než je jeho brat Fidel. Po páde sovietskeho bloku začiatkom 90. rokov stál za čiastočnými hospodárskymi reformami. Vtedy vyhlásil, že "fazule sú dôležitejšie než zbrane."
Carlos Lage (54): Číslo tri v hierarchii kubánskeho režimu, viceprezidentom je od roku 1993. Vďaka svojej charizme a presvedčivému vystupovaniu často zastupoval Fidela na regionálnych summitoch. Má široké právomoci vo vládnej administratíve a udržiava si kľúčovú pozíciu v politbyre Komunistickej strany Kuby.
Lage zohral popri Raúlovi Castrovi významnú úlohu pri realizácii umiernených hospodárskych reforiem začiatkom 90. rokov, ktoré umožnili prílev zahraničných investícií do štátnych podnikov a legalizovali používanie amerického dolára. Po zlepšení hospodárskych výsledkov boli reformy v roku 2004 pozastavené, odvtedy strácal Lage na svojom politickom vplyve.
Felipe Perez Roque (41): Minister zahraničných vecí je najprominentnejším politikom spomedzi mladých kubánskych lídrov. Je považovaný za rovnakého "fidelistu" ako starší lídri, ktorí sprevádzali Castra už od revolúcie. Sedem rokov pôsobil ako osobný asistent Fidela, ktorý ho v roku 1999 vymenoval za šéfa kubánskej diplomacie.
Perez Roque si za ten čas dôkladne osvojil Fidelove zmýšľanie. V pravý čas je schopný zachovať chladnú hlavu, čo dokázal aj v roku 2001, keď Castro pri náročnom niekoľkohodinovom prejave odpadol. Roque sa vzápätí ujal mikrofónu a desaťtisíce Kubáncov ubezpečil, že Fidel je v poriadku, je len prepracovaný. Za tento pohotový čin si vyslúžil od Fidela veľkú dôveru.
Ricardo Alarcón (69): Formálne predseda Národného zhromaždenia je kľúčovou postavou vo vzťahu Havany s USA. Plynule hovorí po anglicky, 12 rokov žil v New Yorku, kde pôsobil ako kubánsky veľvyslanec pri OSN. Vykonával tiež funkciu kubánskeho ministra zahraničných vecí. Získal diplomatické skúsenosti, ktoré využíva na čele parlamentu.
Francisco Soberón (62): Prezident kubánskej centrálnej banky si svoje miesto na zozname Castrových nástupcov vyslúžil podľa pozorovateľov predovšetkým svojou úlohou pri financovaní vládnych projektov.
Fidel, ktorý 13. augusta oslávi 80. narodeniny, poveril niektorými právomocami aj troch dlhoročných komunistov, relatívne neznámych mimo územia Kuby:
José Ramon Balaguer (74): Minister zdravotníctva je bývalým kubánskym veľvyslancom v Moskve. Dvanásť rokov bol hlavným straníckym ideológom, bojoval za zachovanie marxistických princípov v národe, keď sa ostrov ocitol po páde sovietskeho bloku v kríze.
José Ramon Machado (76): Kubánsky viceprezident a bývalý minister zdravotníctva zastupuje spolu s Balaguerom najstaršiu generáciu komunistov, ktorí sú vernými súputníkmi Castra od čias revolúcie. Obaja sú fyzici, ktorí sa koncom 50. rokov pripojili k povstaleckým silám. Machado mal v tom čase na starosti zdravotnú starostlivosť o povstalcov.
Estéban Lazo Hernandéz: Viceprezident a najvplyvnejší čierny líder na ostrove stojí na čele oddelenia medzinárodných vzťahov, ktoré ma na starosti vytváranie imidžu Kuby v zahraničí.
Všetci traja sú podobne ako Lage členmi politbyra, Machado a Lazo Hernandéz sú zároveň predstaviteľmi nového sekretariátu Komunistickej strany Kuby, ktorého úlohou je oživiť komunistickú ideológiu v každodennom vládnutí.
Fidel Castro poveril Balaguera dohľadom nad kubánskym zdravotným systémom, Machadom a Lazo Hernandéz kontrolujú vzdelávacie programy. Pozorovatelia predpokladajú, že zaradením týchto troch mužov na zoznam nástupcov chce Fidel zaistiť, aby sa v čase jeho neprítomnosti kubánsky režim nevzdialil od komunistických princípov.
1 2 np žab
