Budapešť 4. augusta (TASR) Člen vedenia Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Mátyás Eörsi iniciuje koncom augusta stretnutie štyroch maďarských parlamentných strán, ktorých poslanci v Európskom parlamente a Rade Európy by zosúladili svoje vystúpenia v Európskej únii v záležitosti nacionalistických útokov voči Maďarom žijúcich na Slovensku.
Liberálny politik o tom vo štvrtok informoval listom predsedu zahraničného výboru parlamentu Zsolta Németha. Navrhujem stanoviť si za cieľ, aby vystúpili (na európskych fórach) kvôli úkazom ohrozujúcim demokraciu na Slovensku nielen maďarskí poslanci, ale aj poslanci viacerých krajín patriacich do rôznych politických rodín, ktorí sú zaviazaní demokracii a menšinovým právam, formuloval v liste.
Eörsi sa ešte v utorok vyjadril za zákrok medzinárodného spoločenstva vo veci začatia policajného vyšetrovania výkonného podpredsedu SMK Miklósa Duraya za názory, ktoré prezentoval na verejnosti.
Bývalý predseda zahraničného výboru parlamentu a niekdajší štátny tajomník rezortu diplomacie pred novinármi pripomenul, že Slovensko je členským štátom EÚ. Sme presvedčení, že nielen my Maďari, nielen maďarskí demokrati musia vyjadriť svoje výhrady proti tomu, čo sa na Slovensku deje, zdôraznil.
To nemôže byť iba slovensko-maďarský menšinový problém, musí sa to stať celoeurópskou záležitosťou, uviedol predstaviteľ menšieho koaličného subjektu.
Ostatným z mnohých pokusov o zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi bolo uznanie predsedu NR SR Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia nezávislého slovenského štátu, že uhorské kráľovstvo bolo spoločnou vlasťou Maďarov aj Slovákov, a že jeho dejiny sú ich spoločným majetkom. V českých Lidových novinách (LN) to konštatuje historik a bývalý maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky. Kladie si pritom otázku, prečo vlastne je potrebné zmierovať tých, kto na rozdiel od väčšiny európskych národov spolu nikdy neviedli žiadne vojny a majú toho toľko spoločného, hudbou a kuchyňou počínajúc a génmi končiac.
Jediným dôvodom je, že Slováci a Maďari sú v dôsledku jednostrannej interpretácie histórie doteraz plní vzájomného obviňovania kvôli udalostiam, ktoré sa stali medzi rokmi 1848 a 1948. Zdrojom sporov sa stalo aj vymedzenie hraníc po 1. svetovej vojne. To, že takmer milión Maďarov bol proti svojej verejne proklamovanej vôli začlenený do Československa, sa stalo trvalým predmetom sporov medzi oboma národmi. Toto rozhodnutie víťazných mocností bolo inšpirované výhradne Masarykom a Benešom, ktorých pochybné strategické a ekonomické argumenty prevážili nad etnickou hranicou, na ktorej sa Maďarsko v novembri 1918 zhodlo s Milanom Hodžom.
Po roku 1945 prezident Beneš a väčšina slovenských vodcov chceli vyriešiť pohraničný problém tak, že sa pokúsili zbaviť sa všetkých Maďarov, rovnako, ako sa to podarilo s Nemcami. Stalin tento plán podporoval, ale USA a Veľká Británia povolili iba výmenu obyvateľstva, ktorá potom zasiahla viac ako 10 percent Maďarov na Slovensku a takmer eliminovala slovenskú menšinu, ktorá žila v rozptýlených komunitách po celom Maďarsku. Od tej chvíle sa Slováci stále boja opätovnej straty južnej časti svojej krajiny a Maďari na oboch stranách Dunaja sa obávajú zničenia svojej komunity na Slovensku vyhnaním alebo asimiláciou.
Autor v LN v tejto súvislosti pripomína, že Maďarsko v roku 1947 podpísalo mierovú dohodu a v roku 1975 Helsinský záverečný akt, ktorý zmeny hraníc v podstate vylučuje, a navyše, v roku 1995 Maďarsko uzavrelo so SR zmluvu, v ktorej sa odmietajú akékoľvek vzájomné územné nároky. V súčasnosti sú preto obavy z maďarského revizionizmu celkom bezpredmetné.
Predseda SNS Ján Slota a jeho nacionalistickí spolustraníci takéto obavy iba predstierajú, aby zakryli svoje skutočné úmysly: dokončiť kolonizáciu južného Slovenska, aby sa jeho pôvodné maďarské obyvateľstvo stalo ešte menšou menšinou a napokon zmizlo úplne. Podľa bývalého šéfa maďarskej diplomacie Gézu Jeszenszkého Maďarsko, jeho strany a verejnosť veľmi túžia po priateľských vzťahoch so všetkými svojimi susedmi a vítajú, že spoločné členstvo SR a Maďarska v NATO a EÚ urobilo z oboch krajín spojencov, ktorí zdieľajú aj spoločný ekonomický priestor. Dnes je hlavným želaním ľudí na oboch stranách hranice mať slušnú životnú úroveň, slobodne cestovať a pracovať v celej EÚ.
Spoločný osud, ktorý tieto dva národy prežili v područí nepriateľských mocností, by mal oba národy spájať. Napätie dnes prebúdzajú do života už iba predsudky a nezodpovedné slová, uzatvára Jeszenszky v LN.
