Zdravší, väčší a možno aj trochu múdrejší

Za sto rokov sa ľudia zmenili na nepoznanie: sme vyšší, tučnejší, zdravší a žijeme dlhšie. Pomáha nám zdravšia stravaAkože sa volal Jakubiskov film? Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý? Aj keď to možno bude znieť ako vtip, podľa amerických vedcov sa druhá časť tohto optimistického scenára úspešne napĺňa.

Na ilustráciu dlhodobých trendov, svedčiacich najmä o lepšom zdraví dnešných ľudí, si Gina Kolata z New York Times vybrala rukolapný príklad rodiny Valentína Kellera, nemeckého prisťahovalca, ktorý v roku 1862 nastúpil do armády Únie vo vojne Severu proti Juhu. Keller mal vtedy 26 rokov, bol vychudnutý, meral iba niečo vyše 160 centimetrov. Na budúci rok z armády odišiel, síce so všetkými poctami, ale chorý a vyčerpaný, trápili ho pľúca a najmä artritída, pre ktorú sotva chodil. Keď mal 41 rokov zomrel, pravdepodobne na zlyhanie srdca.

Jeho manželka Otília skonala mesiac pred ním. Mala iba 39 rokov. Príčinou vraj bolo úplné vyčerpanie organizmu, čo mohlo súvisieť s opatrovaním ťažko chorého manžela.

V časoch Valentína Kellera nebývalo zriedkavosťou, že ľudia zápasili už od štyridsiatky s nejakou závažnou chronickou chorobou, zomierali už po päťdesiatke. Dnes, ako zisťujú vedci, sa chronické choroby srdca a ciev, pľúc či artritída kostí v priemere objavujú u ľudí o 10 - 25 rokov neskôr než začiatkom 20. storočia.

O 10 cm a 25 kg viac

"Cítim sa dobre," hovorí Valentínov prapraprapravnuk, 45-ročný Craig Keller. Ani jeho manželka nemá zdravotné problémy.

Rodina Kellerovcov je podľa New York Times typickým príkladom zmien v živote ľudí za uplynulých 100 rokov: z malých, relatívne slabých a chorých sme sa zmenili na vysokých, silných a robustných ľudí, ktorých by ich predkovia sotva poznali.

Napríklad americkí muži sú dnes takmer o 10 centimetrov vyšší a majú v priemere o 25 kilogramov viac. Aj keď rozsiahle štúdie v tomto smere pochádzajú najmä z USA, Fínska, Veľkej Británie, Francúzska, zo Švédska a z Holandska, zmeny k lepšiemu neobchádzajú ani rozvojové krajiny.

Medicína a odolnosť

Skutočnosť, že ľudia už nie sú takí chorľaví ako kedysi, je, samozrejme, dôsledkom pokroku v medicíne, ale aj toho, že ľudský organizmus jednoducho viac vydrží.

S príchodom 20. storočia sa v priemere každý rok znižoval výskyt najhorších chronických chorôb o 0,7 percenta ročne. Keď sa zjavia, stáva sa to v pokročilejšom veku. Údajne sa stáva odolnejším aj mozog, o čom by mohlo svedčiť, že Alzheimer a iné závažné poškodenia poznávacích či rozumových schopností teraz tiež prichádzajú v neskoršom veku.

Ak považujeme za kritérium inteligencie IQ (čo môže byť sporné), potom je dobrou správou, že po dekádach v priemere stúpal aj tento ukazovateľ.

Dlhší život

V roku 1900 bola situácia taká, že iba 13 percent ľudí, ktorí dosiahli vek 65 rokov, mali šancu dožiť sa 85. Dnes má túto šancu už polovina všetkých 65-ročných. Tí, ktorí sa práve dožívajú stredného veku, majú podľa vedcov šancu žiť dlhšie a zdravšie než hociktorá iná predchádzajúca generácia. Vysvetlenie?

"Čo sa stane do dvoch rokov veku, to zanechá trvalé stopy na vašom zdraví vrátane perspektívy dĺžky života," hovorí David Barker, profesor medicíny, ktorý pôsobí na univerzitách v USA a vo Veľkej Británii. Ako ukázali mnohé výskumy, zlá výživa, ktorú dostáva plod v maternici, je predzvesťou skorších zdravotných problémov a kratšieho života. Choroby na počiatku života signalizujú viac problémov v pokročilom veku.

Strava a šťastie

Súvisí to, samozrejme, so stravou, ktorú majú k dispozícii matky. Tessa Roseboomová z Amsterdamskej univerzity sledovala skupinu Holanďanov. Niektorí sa narodili v období hladu, ktorý krajinu postihol v závere 2. svetovej vojny, a porovnala ich s narodenými predtým a potom. Na vzorke 2254 ľudí zistila, že deti z obdobia hladu, keď ich matky nemohli zohnať dosť potravín, majú takmer trojnásobný výskyt srdcových chorôb než narodené pred nimi a po nich. Trpia viac aj na cukrovku či na choroby obličiek.

Trochu iný pohľad na vec má Ed Diener, psychológ z Illinoiskej univerzity. Pretože jedným z faktorov zdravšieho a dlhšieho života je aj subjektívny pocit šťastia, Diener tvrdí, že sú na tom lepšie tí, ktorí v živote vyhľadávajú pozitívne, zaujímavé a zábavné veci. Nájdete ich vraj najmä medzi Američanmi, Britmi či Španielmi. Ľudia v bývalých komunistických a v chudobných krajinách, ale aj v Japonsku či v Číne majú tendenciu zaoberať sa (v mysli aj v realite) skôr tým, čo sa im nedarí. Aziatov okrem toho ešte znervózňuje fakt, že si musia stále dávať pozor, aby neurobili chybu a prejavili rešpekt voči správnym ľuďom.

Ešte asi bude nejaký čas trvať, kým nám vedci predložia naozaj dokonalý recept na dlhší a zdravší život. Zdá sa však, že v priemere - nie sme na zlej ceste.

Autor: MICHAL AČ