Kedy je ten správny čas na paniku? Keď vybuchne prvá bomba v meste, kde žijete, alebo keď jednu počujete? Je ťažké nájsť tú správnu hranicu medzi odvahou zostať a odvahou odísť.
Nedeľa, 8.50: Prichádzam do práce a debatujem s kolegami. Vládne optimizmus a dozvedám sa, že pravdepodobnosť zasiahnutia raketou je menšia ako pravdepodobnosť, že ma zrazí auto.
9.10: Počujem vzdialené bum, bum, bum. Šéf prechádza okolo kancelárie a volá kolegov do úkrytu. Snažím sa dovolať manželke, ktorá je na druhej strane mesta. Kolegovia sa zastavujú u mňa a vravia "Welcome in Israel" a tvrdia, že až teraz spoznávam čo je to pravá "experience of Israel". Ide okolo šéf a žartuje, že na toto určite nezabudnem.
10.10: Vzdialené bum, bum. Opäť prechádzame do úkrytu a už definitívne sa prestáva pracovať. Zvyšok doobedia už len upokojujem manželku cez telefón.
12.00: Oficiálne správy hovoria, že autobusy v Haife nepremávajú. Vlaky zo severu už tiež nechodia. Volám taxíky, tie to však nezdvíhajú. Kolega volá známeho, ktorý nás rozváža po meste. Dostávam sa konečne k manželke. Vysvetľuje mi, že sa bombarduje v našej blízkosti a keď budeme počuť sirény, máme 1 minútu na to, aby sme sa dostali do úkrytu. Vychádzame z jej kancelárie a vtom zaznejú sirény tak hlasno, že konečne chápem, prečo je taká vydesená. Len ma schytí za ruku a bežíme. Nie sme v úkryte (ten bol príliš ďaleko), a tak sme v strede budovy v malej miestnosti bez okien a skla. Sirény prestali, vychádzame von a známy nám ponúkne odvoz domov. Sme doma a balíme. Na autobusovú stanicu nás zavezú susedia, ktorí sa rozhodli ostať v Haife.
17.00: Autobus do Tel Avivu je preplnený. Dostávame miesto už len do uličky.
22.00: V Tel Avive dostávame ubytovanie v hosteli na streche. Volá mi kamarát z Haify, ponúka nám svoj byt v Tel Avive. Ideme sa prejsť k pláži. Nad morom zhruba každých 15 minút preletí zopár helikoptér.
taraba.blog.sme.sk
Autor: PETER TARABA
