Kyjev 3. augusta (TASR) - Prozápadný ukrajinský prezident Viktor Juščenko oznámil dnes nomináciu svojho niekdajšieho súpera z čias Oranžovej revolúcie Viktora Janukovyča na post predsedu vlády. Pri tejto príležitosti prinášame chronológiu udalostí od Oranžovej revolúcie.
2004
22. novembra - Prívrženci vodcu opozície Viktora Juščenka, odetí v oranžovom, demonštrovali v Kyjeve po tom, ako predbežné výsledky druhého kola volieb z 21. novembra naznačili výrazné víťazstvo premiéra Viktora Janukovyča.
3. decembra - Najvyšší súd označil hlasovanie za neplatné a nariadil opakovanie druhého kola volieb dňa 26. decembra.
28. decembra - Juščenko vyhral voľby s 51,99 percentami hlasov. Najvyšší súd odmietol Janukovyčovu sťažnosť na manipuláciu hlasovania, Janukovyč 31. decembra podal demisiu ako predseda vlády.
2005
23. januára - Juščenko zložil prísahu hlavy štátu. O niekoľko dní nato parlament schválil Juliu Tymošenkovú ako novú premiérku.
4. apríla - Americký prezident George W. Bush počas Juščenkovej návštevy USA požiadal Ukrajinu o vstup do NATO a Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
8. septembra - Juščenko odvolal Tymošenkovej vládu po predchádzajúcej rezignácii dvoch ministrov. Jej miesto zaujal Jurij Jechanurov, Juščenkov lojálny spojenec.
2006
10. januára - Parlament hlasoval o odvolaní vlády kvôli dohode s Ruskom o dodávkach plynu, ktorá prudko zvýšila ceny za dovoz.
26. marca - Moskve naklonená Strana regiónov vyšla z parlamentných volieb ako víťaz a získala 186 kresiel v 450-člennom parlamente. Väčšinu však získali "oranžoví" s 243 mandátmi. Spomedzi "oranžových" má najviac Blok Julie Tymošenkovej.
27. marca - Prozápadní liberáli sa pripravovali na koaličné rokovania po tom, ako ich Tymošenková vyzvala, aby nepripustili do vlády Stranu regiónov.
24. mája - Tymošenková upustila od svojho cieľa stať sa premiérkou, aby umožnila pokračovanie koaličných rozhovorov.
15. júna - 80 dní po neúspešných rozhovoroch o sformovaní vlády začali Juščenkovi spojenci skúmať možnosti vytvorenia koalície s opozíciou.
6. júla - Parlament opäť zasadol a zvolil za svojho predsedu socialistu Oleksandra Moroza. Ten má podporu Strany regiónov, čím zlikvidoval perspektívu "oranžovej" koalície.
18. júla - Nová opozičná koalícia zložená z prezidentových súperov navrhla Janukovyča na funkciu premiéra.
27. júla - Juščenko zvolal okrúhly stôl parlamentných lídrov v snahe nájsť kompromisné východisko z mŕtveho bodu vytvorením širšej koalície parlamentných síl. Navrhol podpis deklarácie, ktorá by zaväzovala akúkoľvek budúcu vládu k prozápadnému smerovaniu krajiny v súlade s výsledkami Oranžovej revolúcie.
3. augusta - Po niekoľkodňových náročných rokovaniach s Janukovyčom a ďalšími parlamentnými lídrami Juščenko navrhol Janukovyča za nového predsedu vlády. Zároveň oznámil, že s Janukovyčom podpísal rámcovú dohodu o národných prioritách.
Kľúčové úspechy a prehry Juščenkovej administratívy:
ÚSPECHY:
-- Sloboda médií. Juščenkova administratíva ukončila politiku diktovania tlači i televíznym staniciam, čo a ako majú oznámiť. Výsledkom bolo zameranie skúmavého pohľadu médií na všetkých popredných vládnych predstaviteľov.
-- Väčšia transparentnosť vo formovaní vlády a menovaní predstaviteľov na ďalšie významné posty.
-- Lepšie vzťahy s Európskou úniou, Severoatlantickou alianciou (NATO) a Spojenými štátmi americkými, ako aj pokrok v rozhovoroch so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).
-- Predaj najväčšej ukrajinskej oceliarne Kryvorižtal v októbri 2005 spoločnosti Mittal Steel za 4,8 miliardy dolárov, čo je cena, ktorá predstihla všetky očakávania. Stalo sa tak po tom, ako súd zrušil predchádzajúci predaj oceliarní za 800 miliónov dolárov konzorciu s väzbami na administratívu bývalého prezidenta Leonida Kučmu.
CHYBY:
-- Neschopnosť dosiahnuť dohodu o novej koaličnej vláde viac ako štyri mesiace po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v marci 2006.
-- Verejné spory i skrytý boj medzi vládnymi predstaviteľmi ohľadne kľúčových politických otázok.
-- Neprítomnosť jasnej dlhodobej ekonomickej stratégie a pokračujúce silné zasahovanie štátu do niektorých sektorov v ekonomickej oblasti.
-- Podozrenia z korupcie voči popredným spojencom prezidenta.
-- Napätie vo vzťahoch so susedným Ruskom, ktoré dodáva Ukrajine viac ako 80 percent jej energetickej potreby.
