FOTO - ARCHÍV |
Kosatce patria ku kvetinám, ktoré sa ľahko množia a krížia. Pestovatelia na celom svete sa preto snažia vtlačiť im novú podobu, ponúknuť ich v celej škále dokonalých kvetov prakticky všetkých farieb dúhy.
S jedinou výnimkou - červenou, píše denník The New York Times. Zaiste, existujú kosatce označované ako červené, ale ich sfarbenie prechádza do odtieňov vínovej, tehlovej či hnedočervenej. To, čo sa začalo ako neformálne preteky medzi pestovateľmi o vyšľachtenie naozaj červeného kosatca, prerástlo do niekoľko desaťročí trvajúceho maratónu, ktorý stále pokračuje napriek pokrokom vedy a pokusom upraviť kvetinu geneticky.
Jedným zo šľachtiteľov usilujúcich sa o červený kosatec je Richard Ernst z Oregonu. Po desaťročia sa v spolupráci s Oregonskou štátnou univerzitou snaží vyšľachtiť červený kosatec tradičnými metódami - krížením druhov, ktorých charakteristika sa zdala nevyhnutne smerujúca k výslednej červenej farbe kvetu. "Predpokladali sme, že nám to potrvá štyri roky. Už je to štrnásť rokov," hovorí Ernst.
Kosatce nemajú od prírody prakticky nijaký červený pigment. Tony H. H. Chen, profesor Oregonskej štátnej univerzity, ktorý vedie projekt genetickej úpravy kosatcov pre šľachtiteľa Ernsta, by chcel do rastliny vložiť gény dvoch rôznych ľalií a obyčajnej červenej papriky, aby kosatcu dodal viac červenej. Ale než sa o to bude môcť pokúsiť, má veľa inej práce.
"O kosatci na molekulárnej úrovni vieme dosť málo," vysvetľuje. "Veľa ľudí nezaujíma práca s takou menšinovou rastlinou, ako je kosatec."
Práca na genetickej úprave rastliny sa meria na roky a stojí dosť peňazí. Ernst odhaduje, že bude musieť vynaložiť asi milión dolárov, než bude proces - ako dúfa - úspešne dokončený. Výsledkom by mal byť vysoký kosatec so stonkou takmer meter dlhou, desiatimi pukmi a červeným, rovnomerne vyfarbeným kvetom. "Dúfajme, že budeme úspešní," hovorí. "Ak nie, možno dosiahneme sýtejší odtieň ružovej a potom by sme mohli byť schopní ďalším šľachtením s pôvodným druhmi dosiahnuť červenú."
Keith Keppel, šľachtiteľ z Oregonu, hovorí, že kosatce označované v súčasnosti ako červené, sú vlastne klamaním oka. Dve triedy pigmentov obsiahnuté v bunkách rastliny - napríklad xantofyly a karotény rozpustné v tukoch a antokyanín rozpustný vo vode - sa zmiešajú v epidermálnej vrstve a vytvárajú pre oko dojem červenej farby.
"Keď sa vám podarí dostať správnu kombináciu, dostanete to, čomu sa dá s prižmúrením oka hovoriť červený kosatec," dodáva Keppel. "Ale červené v skutočnosti nie sú."
Šľachtitelia už úspešne skrížili rastliny, aby dosiahli makovo červené "chĺpky" na okvetných lístkoch kosatca, zatiaľ sa im nepodarilo túto farbu dostať na samotné okvetné plátky. Don Spoon z Winterberry Gardens, ktorý strávil naháňačkou za červeným kosatcom viac ako 20 rokov, stále dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť naozaj červenú farbu krížením tak, aby zintenzívnil pôsobenie lykopénu v kvetine.
Aj keď bude úspešný, stále ešte bude musieť zmierniť oranžový nádych pigmentu.
Dave Schreiner, prezident Schreinerových kosatcových záhrad, je presvedčený, že červený kosatec možno vyšľachtiť krížením, ale je to "ako sa hrať s prírodou kocky. Vynorili sa všetky druhy variantov," hovorí. Šľachtitelia vypestovali celý rad variácií vrátane dvojfarebných, vyšľachtené boli kvety s bodkovanými či strapatými okrajmi. "Ktovie, možno sa nám podarí objaviť svätý grál," dodáva Schreiner. "To je práve zábava, keď človek pracuje s prírodou." (čtk)