Kubánci na Floride očakávajú smrť Fidela Castra

MIAMI 1. augusta (SITA/AFP) - Tisíce amerických Kubáncov vyšli v utorok do ulíc, aby v Miami oslávili správu o dočasnom odstúpení Fidela Castra z najvyšších štátnych a straníckych funkcií. Vodca komunistickej Kuby v utorok oznámil, že po náročnej operácii potrebuje čas na zotavenie. Funkciu generálneho tajomníka komunistickej strany, hlavného veliteľa ozbrojených síl a predsedu vlády preto dočasne odovzdal svojmu bratovi a ministrovi obrany Raúlovi. Pre 650-tisícovú kubánsku exilovú komunitu na Floride je to neklamné znamenie, že koniec nenávideného diktátora sa blíži.

Ulice štvrte Malá Havana v Miami sú plné nadšených ľudí, ktorí za zvuku klaksónov áut nadšene mávajú kubánskymi zástavami a volajú: "Nech žije slobodná Kuba." Ich nadšenie netlmí ani skutočnosť, že Castro v posolstve, ktoré v jeho mene prečítali v štátnej televízii, upozornil, že jeho odstúpenie je iba dočasné a svojich právomocí sa opäť ujme po niekoľkých týždňoch. Účastníci spontánnych osláv sú však presvedčení, že jeho stav musí byť vážny. Niektorí dokonca tvrdia, že Castro už možno nežije a komunistické úrady iba váhajú so zverejnením správy o jeho smrti.

"Možno sa iba snažia získať čas," povedala Ninoska Perezová, jedna z hlavných aktivistiek proticastrovskej exilovej opozície. "Ak je už mŕtvy, tak to oznámia, keď budú pripravení," dodala.

Strarosta okresu Miami-Dade kubánsky Američan Carlos Alvarez vyzýva obyvateľov na zachovanie pokoja. Sám však neskrýva optimizmus, že Castrov koniec je blízko. Úrady podľa neho v žiadnom prípade nebudú obmedzovať prejavy nadšenia, ľudom ale odporúča, aby sa držali mimo hlavných komunikácií a schádzali sa na bočných cestách a námestiach. "Toto je určite začiatok konca tyrana," povedal starosta.

Biely dom na aktuálne správy o zdravotnom stave vodcu Ostrova slobody reaguje zdržanlivo. "Situáciu monitorujeme. Nechceme špekulovať o jeho zdravotnom stave a budeme ďalej pracovať na tom, aby sme sa dožili dňa, keď bude Kuba slobodná," povedal hovorca Peter Watkins.

Nadšenie naopak neskrýva Illeana Ros-Lehtinenová, predstaviteľka exilových Kubáncov v americkom Kongrese. "Túto správu vítam, pretože ak sa Castro vzdal moci, hoci aj dočasne, znamená to veľký deň pre kubánsky ľud a ich bratov a sestry v exile," povedala členka Kongresu za republikánsku stranu. "Fidel Casto priniesol Kube iba skazu a utrpenie, takže ak je nespôsobilý vykonávať úrad, hoci aj na krátko, je to úžasný okamih pre milióny Kubáncov, ktorí žijú pod jeho železnou päsťou a tyranským štátnym aparátom. Dúfam, že toto je začiatok konca jeho odsúdeniahodného režimu," dodala

Hlasy uznania pre kubánskeho vodcu spolu so želaniami skorého uzdravenie prichádzajú z Venezuely. Predseda Národného zhromaždenia Nicolas Maduro vyjadril nádej, že Fidel Castro sa čoskoro zotaví a situáciu označil za vhodnú príležitosť uvažovať o Castrovej historickej úlohe. "Čím by bola Latinská Amerika bez morálneho majáku, ktorý predstavuje Kuba?" opýtal sa.

Venezuelského prezidenta a Fidelovho verného spojenca Huga Cháveza zastihla správa o zdravotných problémoch kubánskeho vodcu vo Vietname, kde je na dvojdňovej návšteve. "Zo srdca si želáme, aby sa prezident Fidel Castro rýchlo zotavil, aby čo najskôr mohol byť s nami," povedal Chávez.

Profil F. Castra:

Fidel Castro je pre mnohých na Kube stále Jefe, Comandante alebo jednoducho Fidel. Necelých 150 kilometrov severnejšie v USA ho označujú za diktátora, gaunera a posledného komunistu. Nad americkou vládou štyri desaťročia ohŕňal nosom, veď prežil deväť amerických prezidentov, ako aj pád komunizmu takmer všade vo svete či desiatky pokusov o atentát.

Pred blížiacimi sa 80. narodeninami (13. augusta) zaznamenal Castro oživenie medzinárodnej podpory, ktorá mu umožnila vytiahnuť Kubu z krízy po rozpade Sovietskeho zväzu, a snažil sa zabezpečiť, že ho jediný komunistický režim na západnej pologuli prežije.

"Som skutočne šťastný, že sa dožívam osemdesiatky. Nikdy som to neočakával, najmä keď sa ma sused - najväčšia mocnosť na svete - snaží každý deň zabiť," vyhlásil Castro 21. júla na summite juhoamerických prezidentov v Argentíne, kde ho vítali nadšené davy.

Castro sa vo vysokom veku pustil do riešenia niektorých najnápadnejších problémov Kuby ako sú zlé ubytovanie a doprava, výpadky prúdu a korupcia, zatiaľ čo neumožňoval domácim kritikom prehovoriť. Lacná ropa a peniaze od venezuelského prezidenta Huga Cháveza a úver od Číny udržali jeho krajinu nad vodou.

Hoci oponenti Castra odsudzujú ako totalitného diktátora, v mnohých krajinách tretieho sveta ho obdivujú za to, že sa postavil Washingtonu a poskytuje im bezplatné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Mladí odporcovia globalizácie ho vnímajú ako hrdinu spoločne s revolucionárom Che Guevarom.

Vzťahy Kuby s Latinskou Amerikou boli len zriedkavo také dobré ako dnes napriek snahám USA o izoláciu Havany, ktoré siahajú do obdobia studenej vojny, keď celý región okrem Mexika s ňou prerušil diplomatické vzťahy a dodržiaval americké obchodné embargo.

Fidel Alejandro Castro Ruz pochádza z rodiny španielskeho prisťahovalca, ktorý vlastnil prosperujúcu plantáž na východe Kuby. Oficiálne sa narodil 13. augusta 1926, podľa niektorých však o rok neskôr. Jeho mladosť sprevádzali pohnuté časy kubánskej histórie, hospodárska kríza, všadeprítomná korupcia a silný americký vplyv. Vyrastal v protiamerickom prostredí, čo sa prejavilo v jeho politike.

Castro vyštudoval právo na Havanskej univerzite a dva roky bol advokátom. Po odchode do ilegality začal organizovať boj proti vtedajšej vládnej garnitúre Fulgencia Batistu. Po útoku na kasárne v júli 1953 ho odsúdili na 15 rokov väzenia, dostal však milosť a odišiel do Mexika, kde organizoval povstanie. Boj proti Batistovej diktatúre, obnovený v decembri 1956, sa skončil úspešne o dva roky neskôr.

Castro nastúpil k moci 1. januára 1959. USA boli prvou krajinou, ktorá ho uznala, avšak jeho radikálne ekonomické reformy a rýchle procesy so stúpencami Batistu zakrátko znepokojili Washington. Ten napokon uvalil na Kubu obchodné embargo a prerušil s ňou diplomatické styky. Castro zhabal americké majetky a obrátil sa k ZSSR pre vojenskú a ekonomickú podporu.

Kubánski revolucionári otvorili 10.000 nových škôl, zlikvidovali negramotnosť a vybudovali univerzálne zdravotníctvo. Castro podporoval revolučné hnutia v Latinskej Amerike a Afrike. Doma však obmedzil niekdajšie slobody, odbory prišli o právo štrajkovať, nezávislé noviny zrušili a náboženské inštitúcie boli terčom prenasledovania.

Neotrasiteľná vláda Castra zaistila, že Kuba je dnes jednou z piatich ostatných komunistických krajín sveta. Zvyšné sú v Ázii: Čína, Vietnam, Laos a Severná Kórea.

Castro, ktorý podľa vlastných tvrdení prežil 600 pokusov o atentát zo strany CIA a exulantov žijúcich v USA, je tretím najdlhšie vládnucim lídrom po thajskom kráľovi Pchúmipchónovi Adundétovi (korunovácia 1946) a britskej kráľovnej Alžbete II. (korunovácia 1952).

Aj po 47 rokoch od revolúcie Castro nosí pri sebe pištoľ. V ostatných rokoch však spomalil tempo a vyzeral slabo od zlomeniny nohy a ruky, ktoré utrpel pri páde počas prejavu v októbri 2004. Stále však vydržal rečniť aj tri či štyri hodiny.

Pochybnosti okolo jeho zdravotného stavu, ktorý po prvý raz vyvolalo odpadnutie pred televíznymi kamerami v roku 2001, podnietili špekulácie o tom, čo bude s Kubou po jeho definitívnom odchode.

"Snažili sa ma tak veľa ráz zlikvidovať," povedal Castro v novembri 2005 po správach o údajnej Parkinsonovej chorobe s tým, že sa cíti lepšie než kedykoľvek predtým. Uviedol však tiež, že nechce zostať pri moci, ak bude príliš chorý: "Zavolám strane a poviem im, že sa na to necítim... aby, prosím, niekto prevzal velenie."