Pri tejto príležitosti prinášame profil druhého muža kubánskej politickej hierarchie:
Raúl Castro (75) stojí na čele kubánskych zbrojených síl ako minister obrany a je prvým viceprezidentom. Podľa ústavy je teda nástupcom prezidenta v prípade jeho choroby alebo smrti.
Od triumfu kubánskej revolúcie v roku 1959, kedy sa Fidel Castro dostal k moci, je Raúl jeho pravou rukou a mužom, ktorému kubánsky prezident najviac dôveruje.
Už tri týždne po prevzatí moci ho Fidel označil za svojho nástupcu, pričom oficiálne tak urobil na kongrese komunistickej strany v roku 1997.
Do veľkej miery bol zapojený do vojenskej účasti Kuby v Angole a Etiópii v 70. rokoch.
Hoci obyčajne pôsobí v úzadí, do pozornosti sa dostal počas sedemmesačného boja o návrat kubánskeho chlapca Eliána Gonzálesa z Floridy do vlasti v roku 2000.
Napriek tomu, že postráda rečnícku zápalistosť svojho brata, má taktiež politický vplyv vo funkcii druhého tajomníka vládnucej komunistickej strany.
Kým Fidel stál na čele mnohých masových protestov v hlavnom meste Havana, Raúl vo svojej olivovozelenej uniforme viedol desaťtisícové skandujúce davy v provinciách.
Je známou postavou kubánskej verejnosti, v júni tohto roku však naznačil, že po vláde jeho brata bude na Kube pravdepodobne kolektívne vodcovstvo. Ako uviedol, jedine komunistická strana môže nahradiť jeho brata.
Podľa pozorovateľov vývoja na Kube Raúl postráda politickú skúsenosť, zdravie a dokonca aj ambície potrebné k nástupníctvu po svojom bratovi a vládnutiu v štáte, ktorého ekonomika je v kríze.
Niektorí ho vnímajú ako prechodnú postavu, ktorá otvorí Kubu, sprostredkovateľa "jemnejšieho" komunizmu či vedúcu postavu mladšieho kolektívneho vodcovstva.
