DAKAR - V špinavom tričku, ktoré siaha až po kolená, chodí štvorročný Haroun Balde dakarskými ulicami a prosí okoloidú?cich o peniaze. Haroun je žiakom jednej zo senegalských škôl koránu, a keby nepriniesol žiadne peniaze svojmu učiteľovi náboženstva, čakal by ho fyzický trest.
"Musím sa každý deň vrátiť s 500 frankami (asi 20 českých korún), inak ma môj učiteľ potrestá," vysvetľuje chudý chlapec, ktorý celé dni putuje s plechovkou na dary po centre metropoly Senegalu. Podobný osud stihol asi 100 000 detí, ktoré žobrú na senegalských uliciach, väčšinou pre svojich učiteľov.
Zo žobrania sa podľa Detského fondu OSN (UNICEF) stal doslova priemysel. Miestne deti už nestačia, a tak sú do Senegalu malí žobráci pašovaní zo susedného Mali, Gambie alebo Mauritánie.
Každý rok sú podľa UNICEF pašované cez západnú Afriku tisícky detí, z nich mnohé skončia ako obete nútenej práce, sexuálneho zneužívania či prostitúcie.
"Otázka žobrajúcich detí v Senegale sa zmenila na problém nezákonného obchodu s deťmi," hovorí Jean-Claude Legrand, ktorý má v UNICEF na starosti ochranu detí v západnej a strednej Afrike.
Migrácia bola vždy tradičnou súčasťou života obyvateľov západnej Afriky. Chudobné rodiny často posielali svoje deti k bohatším príbuzným, aby ich vychovali a zabezpečili im vzdelanie. Podľa Legranda i dnes viac než polovicu detí v tomto regióne vychovávajú nejakí iní ľudia než rodičia.
Rastúca chudoba však oslabila tradičné hodnoty, ktoré kládli dôraz na ochranu týchto detí, a núti ich na komerčné využívanie. Napríklad vo vojnou rozdelenom Pobreží Slonoviny bývalo zvykom, že farmári si na zber kakaových bôbov najímali pomoc?ných robotníkov a svoje deti posielali do škôl.
Ekonomická kríza v rokoch 2002 až 2003 ich po prvý raz donútila najať si cudzie deti a nakoniec zamestnali i vlastné.
Väčšina západoafrických štátov dodnes nemá zákony, ktoré by trestali znásilňovanie detí alebo obchodovanie s nimi.
Podobne je to s detskou prácou. Hrozba amerických sankcií na obchod s kakaovými bôbmi donútila vládu Pobrežia Slonoviny zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Obchodníci s deťmi preto presunuli svoj záujem na bavlníkové plantáže v Mali a Burkina Fasu.
Pokiaľ sa v jednej krajine podarí nejaké nariadenie presadiť, problém sa presunie inde, hovorí Legrand. Ako príklad uvádza nedávne legislatívne ťaženie proti detskej prostitúcii v Gambii. Sexuálni tursiti sa teraz presunuli do Toga.
"Afrika je v zlej situácii, lebo sa nachádza na okraji moderného sveta. Neplynú do nej zisky západnej ekonomiky a súčasne musí byť jej súčasťou," hovorí Legrand. (čtk/Reuters)
