VIEDEŇ - Teplota stúpa a stúpa, zatiaľ čo vzduch sa ani nehne. Jedni sa ovievajú novinami, druhí nechcú opúšťať klimatizované miestnosti, tretí zasa nedajú dopustiť na prenosný ventilátor. Štýlovo sa človek ochladí vejárom.
Už v starom Egypte ovievali služobníci svojich pánov vzduchom pomocou veľkých vejárov z peria. Ručný vejár doviezli do Európy vďaka portugalskému obchodu s východnou Áziou pravdepodobne v 16. storočí. Odtiaľ sa dostal cez Španielsko a Taliansko do ostatných európskych krajín.
Mnoho ľudí nevie, že vejár nie je určený výlučne ženám, v Ázii ho odjakživa používajú obe pohlavia. Pokiaľ muž nechce riskovať divné pohľady a radšej sa potí, mal by aspoň ovládať reč vejára, aby pri letnom flirte nedošlo k žiadnym nedorozumeniam.
Vejár totiž nie je čisto úžitkový predmet. V Európe v 18. storočí nebol na cisárskom dvore u aristokracie len obľúbeným módnym doplnkom a symbolom postavenia, ale aj prostredníkom pri koketovaní. Vejárová reč bola údajne vyvinutá preto, aby dvorné dámy mohli pri spoločenských stretnutiach tajne komunikovať so svojimi ctiteľmi.
Francúzska kniha z roku 1757 nesie názov "Kniha štyroch farieb, alebo o rôznych spôsoboch, ako držať vejár." Opisuje rôzne pohnutia mysle a im zodpovedajúce spôsoby držania vejára. Francúzsky výrobca vejárov Duvelleroy uverejnil túto tajnú reč na začiatku 19. storočia. Pravdepodobne šlo o marketingovú stratégiu.
Aj dnes sa vejár používa na rôzne posolstvá, častejšie však skôr ako kapitalistický nosič reklamy než z erotických dôvodov.
A tajomstvo reči vejára? Pokiaľ chcete svojmu ctiteľovi a ctiteľke naznačiť, že ich milujete, nechajte vejár skĺznuť po tvári. Rýchle ovievanie znamená som zamilovaný(á), pomalé naopak som ženatý/vydatá.
Ak držíte otvorený vejár v ľavej ruke, vyzývate tým partnera, aby prišiel a bavil sa s vami. Na bozk druha vyzvete, keď ho ponecháte na ústach.
Otvorením a následným zatvorením vyjadrujete - si hrozný(á). (čtk)
