Už druhy týždeň pokusne makám v zábavnom parku v Hershey v Pennsylvánii a ešte stále som si tu nezvykla. Nezvykla som si na stravu, ľudí, systém...
Hershey je taká malá dedinka (u nás asi ako Prešov) 12 míľ od Harrisburgu. Nebyť toho, že sa tu nachádza obrovský zábavný park, nebola by dedinka ničím zaujímavá. Nedá sa tu robiť nič. Dokonca ani na Market square nie je otvorený takmer nijaký obchod, ľudia tu nevychádzajú von, a keď áno, tak len v autách. Niekedy mám pocit, že žijeme v meste duchov alebo vo filmovom mestečku. Domy
sú rovnaké, upravené, ozdobené umelými kvetmi, umelou trávou, gýčovými zástavkami, soškami, fontánkami... a je tu ticho.
Všetci ľudia, ktorí tu žijú, pracujú v parku, rovnanko ako my, zahraniční študenti, ktorí sem prišli plní očakávaní, že spoznajú novú krajinu, naučia sa jazyk a strávia super leto.
Pracujeme 13 hodín denne šesť dni v týždni. V práci sa prezliekame do uniformy, ktorú každý nenávidí, lebo je hrubá, je v nej veľmi teplo a nohavice sa zapínajú vysoko nad pupkom. S Maťom pracujeme ako "kolotočiari". Spúšťame horské dráhy a kolotoče, staráme sa o bezpečnosť ľudí a kontrolujeme im bezpečnostné pásy. A hádame sa. Je neskutočne vyčerpávajúce vysvetliť obrovskému Američanovi, že sa nezmestí do vláčika, ktorý je určený len pre deti.
Ubytovanie je tu skvelé a drahé, nedá sa zmeniť. Celé to vedie jedna Poľka. Mám pocit, že nás zdierajú a poriadne sa na nás nabaľujú, ale nič to. Čo nás nezabije, to nás posilní, nabudúce už budem vedieť. Zatiaľ budem makať a zarábať, aby som mohla svojmu bratovi kúpiť super darček na 18. narodeniny.
A tešiť sa domov na vôňu čerstvo upečeného chleba z pekárne, ktorá sa nesie ulicou večer. Budem chodiť inhalovať.
rajzakova.blog.sme.sk
Autor: ZUZANA RAJZÁKOVÁ
