Ženeva 30. marca (TASR) - Rôzne odštiepenecké tendencie a separatistické požiadavky ohrozujú životaschopnosť a vývoj Juhoslávie, vyhlásil dnes juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica v prejave na fóre Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve. V tejto súvislosti poukázal na "albánsky terorizmus", ktorý je podľa neho obrovskou výzvou vyžadujúcou reakciu Belehradu.
Juhoslovanský prezident sa nevyjadril k opakovaným požiadavkám Západu o vydanie svojho predchodcu Slobodana Miloševiča haagskemu tribunálu za vojnové zločiny spáchané v Kosove. Pripomenul len, že Juhoslávia pripravuje zákon, ktorý upraví jej ďalšiu spoluprácu s tribunálom. Vláda tiež pracuje na vytvorení už avizovanej komisie pravdy a zmierenia, ktorej úlohou bude preskúmať udalosti uplynulých rokov.
"Aby sa však veci ešte viac skomplikovali, krajina teraz čelí obrovskej výzve súvisiacej nielen s jej vnútornou obnovou, ale samotnou schopnosťou jej rastu a vývoja," povedal Koštunica na šesťtýždňovom výročnom fóre OSN.
"V tomto okamihu nevieme, či si tento stav zachová súčasnú formu a rozmery aj v budúcnosti. Avšak vzhľadom na rozličné odštiepenecké požiadavky štát premrhal obrovské množstvo politickej energie v boji o svoje prežitie," zdôraznil juhoslovanský prezident. Dodal, že budúcnosť Balkánu musí byť v upevňovaní práva a demokracie a nie v posilňovaní separatizmu.
"Sme si istí, že budúcnosť regiónu nespočíva v tomto zhubnom rozdeľovaní, ktoré - ak sa bude aj naďalej posilňovať - sa rozšíri ako rakovina, ale v upevňovaní práva, zákona a záruk základných ľudských práv a slobôd," dodal Koštunica, narážajúc na situáciu v Kosove, ktorého právny štatút je zatiaľ stále nevyriešený, ako aj na konflikt v južnom Srbsku, kde sa etnickí Albánci búria proti srbským úradom.
Srbsko okrem týchto závažných problémov čelí aj neľahkej výzve zo strany sesterskej Čiernej Hory, ktorá už dlhšie zvažuje vyhlásenie nezávislosti od juhoslovanského zväzu. Jej prezident Milo Djukanovič je presvedčený, že aprílové republikové voľby tam vyhrajú strany naklonené myšlienke samostatnosti a pripravia tak cestu referendu o konečnom "rozvode so Srbskom".
