Uplynie 30 rokov od najväčšej leteckej havárie v histórii Slovenska

Bratislava 26. júla (TASR) - Od najväčšej leteckej tragédie v histórii Slovenska, ale aj bývalého Československa, ktorá si vyžiadala 77 obetí, uplynie v piatok 30 rokov.

Na bratislavských Zlatých pieskoch sa 28. júla 1976 zrútilo lietadlo Iljušin Il-18B na trase Praha-Ruzyně - Bratislava-Ivanka. Lietadlo kvôli technickým problémom pri pristávaní tesne minulo riadiacu vežu, preletelo areál letiska a pri veľkom náklone vpravo spadlo do jazera Zlaté Piesky. V kritický deň lietadlo priletelo z Tripolisu.
Ako príčinu havárie expertízy určili problémy s motormi 3 a 4, a chybu posádky, keď sa piloti neúspešne snažili zmeniť ťah motorov na ľavej strane, čím sa lietadlo beznádejne naklonilo doprava. Po troch hodinách sa trosky lietadla potopili na dno jazera. Vyzdvihnutie všetkých trosiek trvalo osem dní. V lietadle zahynulo 70 pasažierov a šesť členov posádky. Jeden cestujúci zomrel na následky zranení po prevoze do nemocnice. Nažive zostali piati ľudia.

Svedectvo muža, ktorý ako jeden z troch ľudí prežil haváriu Iľjušina-18 na Zlatých pieskoch pri Bratislave, priniesla 26. júla Mláda fronta Dnes (MfD).

"V lietadle bolo najprv ukrutné ticho. Potom sa ozvali tiché vzlyky," povedal Jaromír Kratochvíl. Vtedy mal 31 rokov a letel na služobnú cestu do Bratislavy.
Lietadlo vzlietlo z Prahy o 8.52 h s meškaním. Deň predtým sa vrátilo z Tripolisu s poruchou štvrtého motora. Mechanici ho kontrolovali celú noc, ale nič nenašli. Dvadsať minút po štarte však začal haprovať jeden motor a nakoniec sa celkom pokazil.
"Palubný technik vypol motor, o ktorom vedel, že mal problémy deň predtým. Ten ale pracoval správne, v skutočnosti nefungoval motor číslo tri," uviedol predseda technickej komisie Českého združenia dopravných pilotov Karel Mündel.
Stroj tak letel len s dvoma motormi zo štyroch. Kapitán chcel núdzovo pristáť v Brne, ale nedostal povolenie, pretože tam bola vietnamská delegácia, spomína Kratochvíl na chvíle, keď v kabíne navštívil svojho kamaráta pilota.
Nemohol ani na letisko do Viedne, ktoré mu ponúklo pomoc, keďže s letom do "kapitalistickej cudziny" nesúhlasili komunistickí pohlavári. Nezostávalo nič iné len pokračovať do Bratislavy. Lietadlom však pristávanie nedokončil, nad letiskom len preletel. "Posádka chcela nahodiť späť motor číslo štyri. Nemala už ale čas to urobiť," dodal Mündel. Klesajúce lietadlo sa rýchlo rútilo k Zlatým pieskom. Dotklo sa o hladinu a začalo sa pomaly potápať. Z vody vyčnievala iba jeho zadná časť, kde sedel Kratochvíl. Na brehu stáli desiatky ľudí a snažili sa pochopiť, čo sa stalo. Kratochvíl začal svoj boj o prežitie.
"Vyšplhal som sa po ranených hore a snažil sa otvoriť dvere. Nebol som schopný nad ničím premýšľať, fungoval len môj pud sebazáchovy. Do vnútra sa nahrnula voda, viac si nepamätám," hovorí. K trupu sa vydalo na loďke niekoľko ľudí. V miestach, odkiaľ sa ozývali výkriky, urobili frézou otvor. "Objavili sa tváre," spomína záchranár Zdenko Kastler.
Kratochvíl sa prebral až v loďke. "Opakoval som im, akú mám krvnú skupinu a telefón mojej lekárky v Prahe" uvádza. Trpí totiž hemofíliou. Zdravotníci zohnali jeho lekárku a lieky z Rakúska. "To mi zachránilo život," dodáva muž, ktorý utrpel 27 zlomenín a liečil sa vyše roka. Odvtedy do lietadla nesadol: "Neurobil by som to kvôli rodine."
Komunistický režim sa snažil haváriu ututlať. "K nehode došlo z nezistených príčin," napísalo v krátkej správe Rudé právo. Polícia ľuďom zobrala filmy z fotoaparátov, problémy mal aj jeden z pozostalých, keď sa snažil zistiť príčiny nehody. "Policajti ho zbili," povedal Kratochvíl.