BRATISLAVA 26. júla (SITA) - Poprední americkí a európski predstavitelia, ktorí sa v stredu zišli v Ríme, aby sa pokúsili nájsť východisko z krízy na Blízkom východe, vyzvali na ukončenie násilia medzi Izraelom a milíciami libanonského šiitského hnutia Hizballáh. Vyslovili sa aj za vytvorenie medzinárodných mierových síl, ale nevyslovili sa jednotne za okamžité prímerie ani nepovedali nič bližšie o uvažovaných mierových silách.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová trvala na tom, že akékoľvek prímerie musí byť "udržateľné" a že nemôže byť "návratom k predošlému stavu". Jej vyjadrenia naznačovali pokračovanie americkej podpory pre požiadavku Izraela, že násilie sa musí skončiť odzbrojením milícií Hizballáhu alebo prinajmenšom ich stiahnutím od hraníc. Spojené štáty a Británia sa týmto postojom líšili od väčšiny krajín zúčastnených na rímskej schôdzke, ktoré, hoci súhlasili s dlhodobými cieľmi, žiadali, aby Izrael najprv zastavil svoju ofenzívu.
Libanonský premiér Fuád Siniora v Ríme vyzval na okamžité zastavenie bojov medzi Izraelom a hnutím Hizballáh a na výmenu libanonských a izraelských väzňov pod dohľadom OSN. Obe požiadavky sú súčasťou sedembodového plánu, ktorý Siniora predstavil delegátom konferencie. Plán zahŕňa aj posilnenie prítomnosti mierových jednotiek OSN na juhu Libanonu, stiahnutie izraelských jednotiek a zabezpečenie návratu libanonských utečencov do svojich domovov. Za okamžité prímerie sa zasadzoval aj generálny tajomník OSN Kofi Annan. Šéf OSN je na Izrael nahnevaný aj pre letecký úder na pozorovateľské stanovište OSN v južnom Libanone, pri ktorom v utorok večer zahynuli štyria neozbrojení pozorovatelia. Vyhlásil, že letecký úder bol "zjavne úmyselný" a požiadal o vyšetrovanie.
Zástupcovia Izraela sa na konferencii nezúčastnili. Izrael však v zásade súhlasí s rozmiestnením medzinárodných síl, čím uznáva, že libanonská vláda je bez medzinárodnej pomoci voči milíciám Hizballáhu slabá. Izraelský premiér Ehud Olmert v stredu v Jeruzaleme povedal, že jeho krajina chce, aby na libanonskej strane spoločných hraníc vznikla dva kilometre široká nárazníková zóna. "Chceme dvojkilometrový priestor od hraníc, z ktorého nebude možné odpaľovať rakety," povedal Olmert. Zopakoval aj výzvu na vytvorenie efektívnej medzinárodnej sily, ktorá by mala byť rozmiestnená pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice. Potvrdil však aj to, že Izrael neplánuje okamžité zastavenie bojov. "Chceme ukončiť túto násilnú operáciu, no nie predtým, ako dosiahneme výsledky zodpovedajúce cene, ktorú sme zaplatili," vyhlásil.
Medzinárodné spoločenstvo nie je schopné na Izrael vyvinúť tlak, aby zastavil ofenzívu, pretože nemá jasno ako svoje ciele - prímerie a nasadenie medzinárodných síl - konkrétne zrealizovať. Francúzsky prezident Jacques Chirac sa v rozhovore pre denník Le Monde otvorene vyjadril proti rozmiestneniu síl pod velením NATO, pretože aliancia je v regióne považovaná za "ozbrojené krídlo Západu". Podľa predstaviteľov EÚ by bolo ideálne keby mierové sily tvorili vojaci Francúzska, Nemecka a Španielska a podporovali by ich sily Turecka, Holandska, Kanady a arabských krajín, napríklad Egypta a Saudskej Arábie. V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, sa však už zdvíha domáci odpor proti takémuto kroku. "Mnohí z tých, ktorí prežili holokaust, stále žijú v Izraeli a neviem, ako by reagovali, keby nemeckí vojaci mali postupovať proti izraelským vojakom brániacim svoju krajinu," povedal pre rozhlasovú stanicu Inforadio Stephan Kramer, generálny tajomník Ústrednej rady Židov v Nemecku. Wolfgang Gerhardt, predstaviteľ opozičnej FDP, uviedol, že vidí veľmi veľa prekážok pre vyslanie nemeckých vojakov na Blízky východ. "Dramatický historický precedens vyhladzovania Židov spôsobuje, že akákoľvek úloha nemeckých vojakov ako sprostredkovateľov by bola veľmi ťažká," povedal.
