Haag 25. júla (TASR) - Poprední predstavitelia OSN zaoberajúci sa dodržiavaním ľudských práv varovali, že pri bojoch medzi Izraelom a Hizballáhom môže dochádzať k porušovaniu humanitárneho práva, podľa expertov je však stíhanie ktorejkoľvek strany nepravdepodobné.
Jedným zo základných princípov medzinárodného humanitárneho práva a Ženevských konvencií je zákaz útočenia na civilistov. Takmer dva týždne trvajúce izraelské útoky si však vyžiadali viac ako 300 mŕtvych libanonských civilistov a rakety Hizballáhu zabili 17 Izraelčanov.
Otázkou je, či tieto obete na oboch stranách hraníc treba považovať za "kolaterálnu škodu, alebo za obete vojnových zločinov, uvádza americká tlačová agentúra Associated Press.
Horst Fischer, profesor medzinárodného práva na univerzite v holandskom Leidene, vyslovil názor, že odpaľovanie rakiet Hizballáhu na izraelské mestá ako Haifa, sa zdá byť vojnovým zločinom, keďže ich nasadenie predstavuje nevyberaný útok na civilistov.
"Používajú zbraň, ktorú v skutočnosti nemožno zacieliť v súlade s požiadavkami medzinárodného humanitárneho práva," povedal Fischer. "Jediné, čo viete, je, že zabíja ľudí, neviete kde," dodal.
Na druhej strane, Izrael by pravdepodobne argumentoval, že cieľom delostreleckej paľby na južný Libanon sú bojovníci Hizballáhu a že civilné obete sú nešťastným vedľajším efektom. "Pokiaľ ide o Izrael, bolo by ťažké overiť, že zámerne sa zameriavajú na civilistov," povedal Fischer.
Ostreľovaním bejrútskeho letiska možno Izrael porušil medzinárodné právo, keďže tento útok nemal jasný vojenský cieľ, uviedol Fischer, ale súčasne dodal, že "Izrael by argumentoval, že každý z objektov, na ktorý zaútočil, je vojenský, keďže mohol byť využitý Hizballáhom".
Humanitárny koordinátor OSN Jan Egeland v rozbombardovanom južnom Bejrúte v nedeľu odsúdil obe strany, izraelskú ofenzívu však označil za "neprimeranú" a za "porušenie medzinárodného humanitárneho práva".
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Louise Arbourová minulý týždeň vyhlásila, že delostrelecké ostreľovanie a raketové útoky sú natoľko rozšírené, že môžu dostať vojenských veliteľov pred súd.
"Rozsah zabíjania v regióne a jeho predvídateľnosť môže viesť k vyvodzovaniu osobnej trestnej zodpovednosti zainteresovaných, osobitne tých na veliteľských a riadiacich pozíciách," povedala Arbourová.
Medzinárodné právo, z prevažnej časti vypracované po druhej svetovej vojne alebo skôr, predpokladá najmä boje medzi konvenčnými armádami - napriek tomu ho možno aplikovať aj vo veku povstaleckého vedenia vojny a nárastu medzinárodného terorizmu, tvrdia experti.
"Výzvou vo vojne proti teroru je skutočnosť, že nepriateľ je všade," povedal David Crane, hosťujúci profesor práva na univerzite v americkom Syracuse a bývalý žalobca súdu OSN pre zločiny v Sierre Leone. "Bojujete s teroristami, ktorí sa zmiešajú o obyvateľstvom, ale pravidlá (vedenia vojny) sa nemenia. Na civilistov neútočíte," dodal.
Crane a Fisher sa zhodujú, že napriek porušeniam medzinárodného práva a možnému spáchaniu vojnových zločinov, nikto zrejme nebude stíhaný, keďže ani Libanon ani Izrael neratifikoval zmluvu o vytvorení Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v holandskom Haagu.
Bezpečnostná rada OSN môže nariadiť hlavnému prokurátorovi ICC Luisovi Morenovi-Ocampovi, aby začal vyšetrovanie libanonského konfliktu, "to sa však nestane," povedal Crane. "Spojené štáty by to vetovali," dodal.
Podľa Fischera by vyšetrovatelia museli preskúmať počínanie oboch strán konfliktu, čo by znamenalo, že Izrael by sa dostal pod drobnohľad. "To sa nestane, lebo Američanom by sa to nepáčilo. Z ich pohľadu ide o legitímnu reakciu na teror," dodal.
