BRATISLAVA 20. júla (SITA) - Libanonský premiér Fuád Siniora označil vo štvrtok hnutie Hizballáh za štát v štáte a vyzval na jeho odzbrojenie. Podľa Siniora tento cieľ však možno dosiahnuť až po uzavretí prímeria. Dodal, že do procesu odzbrojovania milícií sa musí zapojiť medzinárodné spoločenstvo. Siniora zároveň obvinil Hizballáh, že slúži záujmom Sýrie a Iránu. Libanonský premiér priznal, že Libanon je príliš slabý, aby sám zvládol boj so základňami Hizballáhu na juhu krajiny. "Je dôležité, aby sme obnovili úplnú suverenitu na juhu a rozpustili akékoľvek ozbrojené milície pôsobiace popri armáde štátu," konštatoval libanonský premiér. "Celý svet nám musí pomôcť odzbrojiť Hizballáh," povedal Siniora. Premiér však pri inej príležitosti varoval, že Izraelská vojenská kampaň v Libanone zlyhá a môže sa stať, že jej dôsledkom bude nárast podpory Hizballáhu. "Používanie sily ukazuje, že neprináša výsledky v Libanone. Keď sa o niečo snažíte neprimerane, dosiahnete opačný efekt." Siniora uviedol, že konanie Hizballáhu "nebolo správny", ale varoval, že ak Izrael pošle do krajiny pozemné vojsko, libanonská armáda sa viac nebude nečinne prizerať. Okrem toho sa podľa neho nemožno domnievať, že susedný Irán a Sýria sa nezúčastnia na tom, čo sa deje v krajine. Siniora zároveň odmietol, že by obe krajiny zohrávali v konflikte nejakú úlohu.
Vodca najsilnejšej strany libanonskej vládnej koalície Saad al-Harírí obvinil však deň predtým Sýriu, že využíva Libanon ako svojho zástupcu v boji s Izraelom, zatiaľ čo jej vlastný front je už desaťročia pokojný. "Libanonský ľud nie je zodpovedný za túto vojnu. Toto je regionálna vojna uvalená na Libanon," povedal al-Harírí.
Aj libanonský prezident Emile Lahúd vyzval vo štvrtok na okamžité prímerie, ktoré by ukončilo "izraelský masaker jeho krajiny". "Potom môžeme rokovať. Môžeme hovoriť o všetkom, no najprv sa musia zastaviť boje," zdôraznil Lahúd, ktorého považujú za bábku Sýrie a ktorý podporuje Hizballáh v jeho boji s Izraelom.
V Libanone, ktorého niektoré časti sú pre izraelské bombardovanie odrezané od sveta, sa už začína prejavovať humanitárna kríza. Organizácia Human Rights Watch (HRW) varovala, že najhoršia situácia je na juhu krajiny, kde viacero dedín už nemá vodu, potraviny ani lieky. Náletmi zničené letiská a cesty znemožnili zásobovanie krajiny. Izraelské letectvo zničilo aj distribučný sklad potravín v Bejrúte a najväčšiu libanonskú mliekareň na východe krajiny. V dôsledku hroziacej krízy sa aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pripravuje na pomoc státisícom Libanončanov, ktorí utiekli zo svojich domovov pred izraelskými útokmi. Po vyše týždni náletov a bombardovania opustilo domovy vyše pol milióna ľudí. Väčšina z nich síce zostala v Libanone. Európska komisia vo štvrtok sľúbila, že venuje 10 miliónov eur na pomoc civilným obetiam konfliktu v Libanone. Od začiatku izraelskej operácie prišlo v Libanone celkovo o život vyše 325 ľudí.
Podľa náčelníka izraelského generálneho štábu Dana Haluca izraelská ofenzíva v Libanone a na palestínskych územiach "by mohla trvať dlhý čas". Izraelské pozemné sily, ktoré vo štvrtok vstúpili na libanonské územie sa dostali do prudkých bojov s milíciami organizácie Hizballáh. Armáda, ktorá zo vzduchu a mora bombarduje Libanon už od dvanásteho júla, uviedla, že vojaci pravidelne prechádzajú cez hranice, aby uskutočňovali presne cielené útoky proti postaveniam Hizballáhu. Miestne médiá informovali, že na sever boli vyslaní ďalší vojaci.
V súvislosti s eskaláciou bojov na juhu Libanonu vyzval francúzsky prezident Jacques Chirac Izrael, aby v krajine umožnil vznik "humanitárnych koridorov" s cieľom dostať ľudí do bezpečia. Libanon opustilo za posledné dva dni vyše desaťtisíc cudzincov a podľa odhadov na evakuáciu čaká až 57 tisíc ľudí. Cyperský šéf diplomacie George Lillikas požiadal vo štvrtok Európsku úniu o naliehavú pomoc pri organizovaní leteckého mosta pre desaťtisíce evakuantov unikajúcich cez stredomorský ostrov. "Môže to byť 60 až 70 tisíc ľudí," povedal Lilikas.
