Bejrút 19. júla (TASR) - Tisícky Európanov, Američanov a Libanončanov so zahraničnými pasmi húfne opúšťajú Libanon, keďže krajinu zmieta už ôsmy deň trvajúci konflikt s Izraelom.
Americké námorníctvo poslala do Bejrútu svojich deväť plavidiel, aby začali s evakuáciou 8000 z približne 25.000 Američanov, ktorí sa nachádzajú v krajine.
Z oblasti tiež unikajú stovky Švédov, Nórov, Dánov, Francúzov ale aj ostatných Európanov, a to všetkými možnými spôsobmi, ako sa v tejto krízovej situácii dá. Mnoho z nich opustili Libanon prostredníctvom nórskeho trajektu, ktorý ich previezol do cyperskej Larnaky. Ľudia v tvárach neskrývali svoje emócie. Bolo z nich cítiť nielen hnev, sklamanie, ale aj šťastie, že už sú odtiaľ preč.
"Áno, som smutný. Ale pokiaľ by som odtiaľ teraz neodišiel, neviem kedy by som dostal druhú šancu," vyhlásil 21-ročný Michael May, študent z Connecticutu, ktorý mal v Bejrúte absolvovať štvortýždenný kurz. "Osobne som sa nebál toho, že by som zomrel, alebo že by nás zasiahla bomba, ale že sa odtiaľto nikdy nedostanem."
Marcia Winitzerová, právnička z Bostonu, obviňuje pracovníkov americkej ambasády v Bejrúte z pomalej evakuácie ľudí. "Povedali nám, že pripravujú evakuačný plán, ale bolo to tam skutočne strašné," vysvetlila nahnevane.
"Bol som po prvý raz v Libanone a pravdepodobne aj posledný," uviedol 29-ročný Austrálčan Victor Kheir. "Prišiel som sem na návštevu za príbuznými, ale hodinu po tom, ako som pristál, zbombardovali letisko," dodal.
Keby nedonútila žena 46-ročného Aliho Khreissa opustiť krajinu, Ali by sa určite postavil za Hizballáh a bojoval by. "Chcel som byť súčasťou toho. Je to po prvý raz, čo arabská krajina bombarduje Haifu," zdôraznil. "Dovediem ju do Švédska a potom sa vrátim," dodal.
Do Larnaky evakuovali približne 126 Američanov, 813 Švédov a 116 Nórov. Ostatní boli Kanaďania, Fíni a približne 30 Libanončania, povedal Sigvald Haude, zamestnanec nórskeho ministerstva zahraničných vecí, ktoré organizovalo krízový oddiel na Cypre.
"Mali sme na palube tehotné ženy, deti, starých ľudí," uviedol na margo pasažierov. "Všetci ale boli hladní a frustrovaní. Mal som z nich pocit, že to bol dav namrzených ľudí," uviedol.
Americký veľvyslanec na Cypre Ronald Schlicher očakáva v najbližších dňoch, že na ostrov dorazí niekoľko tisíc Američanov a prvé stovky by mali doraziť už dnes. Tých by mala na Cyprus dopraviť luxusná loď Orient Queen. Podľa Pentagónu Orient Queen dokáže nalodiť 750 pasažierov na jednu cestu.
"Je to tam veľmi zlé, veľmi zarmucujúce. Nemôžem tomu uveriť, čo sa deje," povedala so slzami v očiach Austrálčanka Lubna Jaberová, ktorá bola v Libanone na návšteve u rodiny. Jaberová spoločne s približne 350 ďalšími svojimi krajanmi čakala na autobusy v centre Bejrútu. Vozidlá ich odviezli na trajekt do Turecka.
"Videli ste zábery detí, ktoré zomreli? Svet by ich mal vidieť, a špeciálne Američania, ktorí podporujú Izrael," uviedla ďalej táto 28-ročná matka, ktorá počas rozhovoru zvierala v náručí svojho šesťročného syna.
Zástupcovia ambasád sa pretekajú v rezervácii hotelov a pokiaľ sú už všetky obsadené, dobré sú aj miesta v škole a pripravené lôžka na výstavisku v Nikózii.
V utorok dopravila grécka loď Ierapetra do Larnaky približne 700 Francúzov. Ďalšia loď tam zakotvila dnes skoro ráno a na jej palube pricestovalo ďalších 265 osôb. Ľudia, ktorí z nej vystupovali, boli na jednej strane šťastní, ale na druhej strane oplakávali najbližších, ktorých v Libanone museli zanechať.
Francúzsko, ktorého bol Libanon kolónou do roku 1943, má v krajine viac ako 20.000 občanov. Väčšina z tých, ktorí odcestovali z Libanonu už v pondelok, boli libanonského pôvodu.
Wafa Walshová opustila krajinu so svojou štvorročnou a 14-ročnou dcérou, ale manžel a zvyšok rodiny v Libanone zostali. Medzi ďalšími pasažiermi bolo množstvo detí, vrátane jedného na nosidlách.
Ierapetra sa doplavila do Larnaky len niekoľko hodín po tom, ako talianska vojenská loď priviezla z Libanonu 300 Talianov a ďalších cudzincov.
Viac ako 700.000 zo štyroch miliónov obyvateľov krajiny utieklo zo svojho domovu do bezpečia. Veľká časť z utečencov a evakuovaných hľadá útočisko pred bombami u svojich príbuzných na vidieku.
Približne 70.000 rodín našlo bezpečné úkryty v štátnych školách. V malých dedinách a usadlostiach na juhu krajiny hrozí humanitárna katastrofa, keďže po zbombardovaní cestných komunikácií je tam veľmi komplikovaná situácia so zásobovaním s potravinami.
