Belehrad 27. marca (TASR) - S blížiacim sa termínom na vydanie ďalších obvinených haagskemu tribunálu OSN predstavitelia juhoslovanskej vlády zdôrazňujú odhodlanie spolupracovať so súdnym dvorom pre vojnové zločiny.
"Bude viac spolupráce," vyhlásil zväzový minister zahraničných vecí Goran Svilanovič počas utorkového pobytu v Ženeve, kde vystúpil na zasadaní Komisie OSN pre ľudské práva.
Americký Kongres vyhlásil, že Belehrad musí do 31. marca preukázať spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), v opačnom prípade pohrozil zrušením finančnej pomoci v objeme 120 miliónov dolárov. Na základe podobnej podmienky srbská polícia minulý rok 1. apríla v skorých ranných hodinách zatkla bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého v júni vydali do Haagu, kde sa 12. februára tohto roka začal jeho proces.
Svilanovič však nešpecifikoval, kedy môžu byť ďalší obvinení tribunálu vydaní. "Otázkou nie je, či to bude deň pred termínom alebo o mesiac neskôr. Budú ďalší," povedal minister.
Vláda srbského premiéra Zorana Djindjiča zahraničnú pomoc zúfalo potrebuje, aby predišla sociálnym nepokojom v krajine s hospodárstvom zdevastovaným vojnami a korupciou.
Djindjič, ktorý zohral hlavnú rolu pri vydaní Miloševiča, čelí kritike tak zo strany stúpencov bývalého lídra, ako aj zo strany nacionalistického tábora súčasného juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, ktorý ICTY považuje za protisrbský.
Predpokladá sa, že v Srbsku žije viac ako tucet osôb obžalovaných haagskym tribunálom z vojnových zločinov, vrátane bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbských jednotiek, generála Ratka Mladiča. Ten spolu s vojnovým politickým lídrom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom figuruje na vrchole zoznamu 32 verejne obžalovaných Srbov, Chorvátov a Bosniakov, ktorí zostávajú na slobode.
Mnohí podozriví majú v Srbsku stále značnú podporu a neďaleko hlavného štábu juhoslovanskej armády v Belehrade sa nedávno objavilo graffiti "Djindjič, si mŕtvy."
Medzi podozrivými, ktorí žijú v Srbsku, sú aj stále úradujúci republikový prezident Milan Milutinovič, bývalý šéf generálneho štábu Dragoljub Ojdanič, bezpečnostný poradca exprezidenta Nikola Šainovič a bývalý šéf polície Vlajko Stojiljkovič. Všetkých štyroch obžalovali v máji 1999 spolu s Miloševičom v súvislosti s konfliktom v Kosove.
Obžalovaní sú zároveň potenciálnymi svedkami v procese s Miloševičom, ktorý čelí trom žalobám obsahujúcim 66 obvinení zo zločinov spáchaných počas vojen v Kosove, Bosne a Chorvátsku.
Mladič, hlavný zodpovedný za zverstvá spáchané počas vojny v Bosne - vrátane srebrenickej masakry z júla 1995 a trojročného obliehania a ostreľovania Sarajeva - od roku 1996 striedavo žil na území a mimo Srbska. Za vlády Miloševiča ho často videli v belehradských reštauráciách alebo na futbalových zápasoch, ktoré navštevoval v sprievode desiatok osobných strážcov.
O tom, že jeho dni na slobode sú zrátané, svedčí aj skutočnosť, že juhoslovanská armáda nedávno stiahla svojich vojakov z 30-členného bezpečnostného tímu, ktorý Mladiča chránil.
"Mladiča, ktorý premáva medzi Srbskom a Bosnou, teraz chráni len pár najvernejších z Bosny," povedal nemenovaný člen srbskej vlády agentúre AP. "To znamená, že juhoslovanská armáda sa ho vzdala a jeho zatknutie je pravdepodobnejšie," dodal.
Cítiac, že ich čas sa kráti, mnohí podozriví sa začali skrývať, alebo pohrozili, že pri zatýkaní budú klásť odpor.
Veselin Sljivančanin, penzionovaný plukovník armády, obvinený z vojnových zločinov počas chorvátskej vojny, v nedávnom novinovom interview vyhlásil, že vo vrecku stále nosí ručný granát. "Pre prípad, že by sa ma pokúsili zatknúť," povedal.
