Revoluční turisti chodia na Kubu pracovať

Neprichádzajú na Kubu pre pláže a krásu tropickej prírody ako ostatné dva milióny turistov každý rok. Namiesto toho trávia svoje voľno prácou na dedinách pod páliacim slnkom. Jedia ryžu a fazuľu, o izbu bez klimatizácie a toalety sa delia s ďalšími susedmi nocľažníkmi.

Sú to tzv. revoluční turisti, ktorí každý rok zavítajú na Kubu z viac ako 50 krajín sveta. To, čo chcú, je "ponoriť" sa do socializmu na Kube, jednej z posledných krajín s komunistickým štátnym zriadením.

"Hovorím tomu revolučná dovolenka. Obetujem svoj voľný čas, aby som urobil niečo pre kubánsku revolúciu," hovorí Carlo Sarpero, dvadsaťšesťročný majiteľ obchodu v talianskom Janove, ktorý na Kube opravuje školu.

Na ostrov v rámci tohto "sociálnopolitického" programu tento rok v lete príde 1200 brigádnikov zo zahraničia.

Kubánska vláda nemeria prínos tohto programu finančnými, ale politickými meradlami. "Veľká väčšina jeho účastníkov sa stane aktivistami v skupinách solidarizujúcich s kubánskym režimom vo svojich domovských krajinách," vysvetľuje prínos revolučných turistov Gabriel Benitez z usporiadateľskej inštitúcie Ústav priateľstva národov.

Zaplatia si, aby pracovali

Balíček v cene 350 dolárov (asi 10 700 korún) obsahuje ubytovanie v skromných podmienkach tábora Caimito, ktoré leží na západ od Havany. Prevažne mladých účastníkov budí každé ráno o trištvrte na šesť balada Guantanamera. O siedmej sa už šplhajú na korby nákladných áut zo 70. rokov, ktoré ich rozvážajú do dedín. Tam pomáhajú so zberom pomarančov, z repných polí odnášajú kamene alebo opravujú školské budovy.

Charlotte Godberová hovorí, že radšej pracuje bez nároku na honorár, ako by len z pohodlia londýnskeho domova poslala šek. "Pre mňa je oveľa dôležitejšie pracovať, ako len darovať peniaze, pretože takto ukazujem svoju solidaritu a mám príležitosť naozaj spoznať Kubáncov," vysvetľuje táto dvadsaťšesťročná úradníčka pracujúca v mediálnej brandži.

Obrázky argentínskeho revolucionára Ernesta "Che" Guevaru sú v Caimite všade: na tričkách, šiltovkách alebo ako tetovanie na rukách a nohách obyvateľov tábora.

Popoludní sa brigádnici zvalia na červenú zem v tábore a počúvajú prednášky o kubánskom hospodárskom, politickom a sociálnom systéme. Revolučná turistika sa datuje od roku 1969, keď na Kubu prišlo 500 Američanov na zber cukrovej repy. Odvtedy sa tu vystriedalo asi 55 000 brigádnikov z piatich svetadielov.

Ponuka na prácu

je na internete

Väčšina z nich sa o programe dozvie prostredníctvom skupín, ktoré solidarizujú s kubánskym režimom. Iní sa o ňom dočítajú na internete. Na Kubu cestujú na pozvanie. Pred odchodom prejdú vstupným seminárom, kde im vysnívanú krajinu predstavia.

Federico Beccia je študent politológie z Amsterdamu, hovorí, že si chcel urobiť obrázok o Kube sám.

"V európskom denníku sa píše, že Fidel je diktátor a že je to tu hrozné. Tak som to chcel vidieť na vlastné oči," vysvetľuje. "A tu vidím pravdu. Už neuverím ničomu z toho, čo sa o Kube píše," pokračuje a odnáša kameň z repného poľa.

Okrem organizácie táborov pre revolučných turistov sa Ústav priateľstva národov zameriava na medzinárodnú kampaň, ktorej cieľom je oslobodenie piatich kubánskych agentov držaných v USA od roku 1998.

(čtk)