Brusel 16. júla (TASR) - Eskalácia konfliktu na Blízkom východe bude jedným z hlavných bodov agendy pondelňajšieho zasadnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Bruseli, ktorí sa budú venovať aj iránskej otázke, situácii v Sudáne, či Balkánu. SR bude po prvý raz zastupovať nový šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš.
Fínske predsedníctvo vyjadrilo vo štvrtok veľké znepokojenie nad neprimeraným použitím sily zo strany Izraela voči Libanonu ako odpoveď na útoky hnutia Hizballáh. Helsinki súčasne vyzvali Hizballáh na okamžité a bezpodmienečné prepustenie unesených izraelských vojakov.
Šéfovia diplomacií by sa mali znovu venovať problematike dočasného medzinárodného finančného mechanizmu pre palestínske obyvateľstvo, ktorého cieľom ja zaistiť, aby pomoc Palestínčanom neprechádzala cez palestínsku vládu hnutia Hamas.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana prediskutuje s ministrami situáciu v Sudáne pred medzinárodnou konferenciou venovanou tomuto regiónu a misii Africkej únie v krajine. Konferencia sa bude konať v utorok v Bruseli.
Rada EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy tiež prerokuje pokrok pri rozmiestňovaní jednotiek EÚ v Konžskej demokratickej republike (KDR) pred prvým kolom prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa uskutoční 30. júla. EÚ vyšle do KDR aj pozorovateľov, ktorí budú monitorovať priebeh volieb.
Solana takisto oboznámi šéfov diplomacií o stave rokovaní o iránskej otázke po tom, ako sa v utorok stretol s ministrami zahraničných vecí Číny, Francúzska, Ruska, Veľkej Británie a USA v Paríži, kde sa prehodnotila situácia na základe Solanovej správy opierajúcej sa o jeho tri stretnutia s hlavným iránskym vyjednávačom Alím Laridžáním. Vo francúzskej metropole sa ministri zhodli na tom, že ani päť týždňov po predložení balíka stimulov pre Teherán, Irán vôbec nenaznačil pripravenosť vážne sa zaoberať návrhmi a neuskutočnil kroky, ktoré by umožnili začatie rokovaní o ukončení jeho aktivít obohacovania uránu. Medzinárodní predstavitelia preto dospeli k záveru, že nemajú inú možnosť, ako obrátiť sa na Bezpečnostnú radu OSN. V pondelok by mali ministri zahraničných vecí EÚ prijať vyhlásenie, podľa ktorého má únia záujem o budovanie dlhodobých vzťahov s Iránom založených na dôvere a spolupráci a závisiacich od dosiahnutia pokroku v rokovaniach.
Ministri tiež prehodnotia situáciu na Západnom Balkáne, pričom by mali prijať vyhlásenie týkajúce sa Kosova, Macedónska a Čiernej Hory. Vyslanec OSN pre Kosovo Martti Ahtisaari oboznámi radu o súčasnom stave riešenia budúceho štatútu Kosova. Predpokladá sa prijatie správy vypracovanej Solanom a Ahtisaarim, ktorá zaručuje európsku perspektívu Kosovu a vyzýva Prištinu, aby pracovala intenzívnejšie na ekonomickom rozvoji a lepšej implementácii štandardov OSN. Ahtisaari by podľa vlastného vyjadrenia chcel mať dohodu o budúcom štatúte do novembra, avšak nie je isté, či sa podarí dospieť k politickej zhode ešte v priebehu tohto roka. Rokovania medzi Srbskom a Kosovom sú zablokované, pretože Priština požaduje plnú nezávislosť Kosova, zatiaľ čo Belehrad to odmieta a ponúka provincii určitý druh autonómie. Srbsko má podporu Moskvy v tom, že po oddelení Čiernej Hory treba nechať srbské územie nedotknuté.
Po tom, ako všetky členské štáty EÚ uznali Čiernu Horu ako samostatný štát, môže rada rozhodnúť o zintenzívnení bilaterálnych politických rozhovorov s Podgoricou na ministerskej úrovni.
Na okraj zasadnutia sa uskutoční aj stretnutie Trojky EÚ so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou.
Fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja takisto oboznámi svojich rezortných kolegov o prioritách fínskeho predsedníctva a na programe je i otázka imigrácie v súvislosti s prílivom afrických imigrantov na Kanárske ostrovy.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
