ncia na Balkáne používala strely s ochudobneným uránom, ktoré možno spôsobili zdravotné problémy vojakov, vyvolali stav pohotovosti u európskych i amerických vojenských činiteľov.
Ochudobnený urán je súčasťou striel, ktoré majú preniknúť i pancierom. Kvôli svojej účinnosti je v arzenáli členských krajín Severoatlantickej aliancie bohato zastúpený. Ale prípady leukémie, na ktorú zomrelo šesť talianskych vojakov slúžiacich na Balkáne, vzbudili obavy, či neexistuje spojitosť medzi uránom a rakovinou. Niektoré nepríjemné príznaky pociťujú aj vojaci z ďalších štátov, nielen z Talianska.
"Odlupuje sa mi koža na celom tele. Mám na nej veľa chrást a niekedy mi aj hnisá. Natieram si to nejakou masťou, no pomôže tak na dva, tri dni. Keď prestanem, začne to zase svrbieť," vraví Francúz Christophe Izerd.
NATO ale tvrdí, že medzi rakovinou a ochudobneným uránom neexistuje žiadna spojitosť. Niektorí odborníci so však iného názoru. Doktor Chris Busby, britský zástupca v Európskom výbore pre nebezpečie radiácie, nedávno realizoval výskum v Iraku. Busby je presvedčený, že medzi rádioaktívnym zamorením oblastí, ktoré spojenci pred desiatimi rokmi bombardovali v Perzskom zálive, a rakovinou Iračanov existuje súvislosť. "Som o tom celkom presvedčený. Vždy ale pripúšťam tak desaťpercentnú možnosť chyby. Pokiaľ sa však v Kosove vyskytol zvýšený počet rakovinových ochorení, potom by sa tu mal uskutočniť nejaký výskum, ktorý by zistil, či títo ľudia nemajú stopy uránu v lymfatickom systéme. To totiž nie je problém zistiť."
Mnohí odborníci však súvislosť medzi leukémiou a uránom popierajú. Patrí medzi nich i Michael Repacholi zo Svetovej zdravotníckej organizácie so sídlom v Ženeve. "Je to nepravdepodobné, a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich sú napríklad skúsenosti s haváriou atómovej elektrárne v Černobyle - ani po 15 rokoch sme tu ešte nezaznamenali žiadne zvýšenie počtu prípadov leukémie. A pri leukémii z ožiarenia trvá tak od päť do desať rokov, než sa objavia klinické prejavy tohto ochorenia."
