Kábul 11. júla (TASR) - Americký minister obrany Donald Rumsfeld pricestoval dnes do Afganistanu na neohlásenú návštevu. Cieľom je prediskutovať eskalujúce násilie a plány, podľa ktorých by NATO malo prevziať tento mesiac velenie nad vojenskými operáciami na juhu krajiny.
"Zámerom je pokračovať v posilňovaní nášho strategického partnerstva," povedal Rumsfeld reportérom.
---
D. Rumsfeldovi sa venuje aj dnešné vydanie denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Pred viac ako tromi rokmi sa Európa z geopolitického hľadiska usporiadala nanovo. Konflikt v Iraku naznačil kontúry nového kontinentu, ktorý americký minister obrany Rumsfeld označil výstižne ako "Novú Európu" a postavil ho do protikladu so "Starou Európou" predstavovanou Parížom a Berlínom.
Do Novej Európy patrila Veľká Británia, Taliansko a Španielsko a predovšetkým desať postkomunistických krajín, ktoré - poučené minulosťou - pochopili "nebezpečenstvo pochádzajúce z tyranie a pocítili povinnosť pridať sa k boju za zachovanie a obranu slobody, píše vo svojom úvodníku "Pocit hanby mizne" dnešné vydanie mienkotvorného nemeckého denníka.
Pre vlády na východe nebolo atraktívne iba spojenectvo s Američanmi, ale aj prebratie ich spoločenského modelu, založeného na slobode jednotlivca a snaha dobehnúť čo najskôr svoje zaostávanie za západom. Aby sa tento cieľ mohol dosiahnuť ešte za života súčasných generácií, je potrebné udržať mieru rastu na siedmich a viac percentách, čo - ako dokázalo Slovensko - možno dosiahnuť rýchlo a účinne radikálnymi trhovo-hospodárskymi reformami. Od Nemecka a Francúzska sa v tejto oblasti nedá naučiť v podstate nič, preto sa Nová Európa rozhodla pre anglo-írsko-americkú cestu a vydala sa na ňu so všetkou dôslednosťou, pokračuje FAZ.
Stará Európa pokračuje tak ako doteraz, zdá sa však, že Rumsfeldova Nová Európa sa potopila ako Platónova Atlantída, konštatuje denník a ako príklad uvádza nacionalistický, protekcionistický kurz, ktorým sa vydala vláda dvojičiek Kaczynských v Poľsku, postoj českých sociálnych demokratov, blokujúcich vytvorenie občianskej vlády a riskujúcich vznik ústavnej krízy, situáciu v Rumunsku i v Bulharsku.
Do popredia sa dostávajú starí odporcovia nového poriadku, ktorí mali byť už dávno porazení a spájajú sa s novými, označovanými nič nehovoriacou nálepkou "populizmus," píšu noviny, dodávajúc, že nikde to nevidno lepšie ako na Slovensku.
Za posledné štyri roky odviedla vláda Mikuláša Dzurindu veľký výkon. Oslobodila krajinu od výrastkov postkomunizmu a podnietila zmenu myslenia u obyvateľstva, ktoré sa odpútalo od závislosti od štátu a začalo preberať zodpovednosť samé za seba.
Iste, štyri roky sú málo na to, aby tento rozsiahly obrat dokázal zabezpečiť pevnú väčšinu vo voľbách, najnovšie voľby však neboli hlasovaním proti reformám. V reformnom procese na Slovensku by bolo možné pokračovať v modifikovanej forme. Namiesto toho sa "sociálni demokrati" Roberta Fica spojili s pravicovými extrémistami a s Vladimírom Mečiarom.
Problémom na Slovensku, ale aj v iných postkomunistických krajinách je to, že voči konzervatívnym stranám presadzujúcim orientáciu na trhové hospodárstvo nestoja podobne demokraticky spoľahlivé strany v ľavicovom a nacionalistickom tábore. Výmena vlády, ktorá je v demokraciách nevyhnutná a liečivá, skrýva za takýchto okolností riziko zmeny režimu.
Za príklad zmeny nacionalistického a populistického politického subjektu na stranu s demokratickou zodpovednosťou označujú noviny Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) na čele s Ivom Sanaderom. K zmene podstatnou mierou prispela aj podpora Európskej ľudovej strany. Európska socialistická strana (ESP) prijala naproti tomu bez námietok každého, kto sa vydával za sociálneho demokrata.
Aj keď je nová koalícia na Slovensku akokoľvek nevhodná - prekvapenie podľa denníka nie je veľmi namieste. Demokratické médiá a ľavicoví intelektuáli na Slovensku varujú totiž pred Ficom už niekoľko rokov.
Jediná strana v ESP, ktorá nevidí na Ficovom spojení s pravicovými extrémistami nič zlé, je česká sociálna demokracia Jiřího Paroubka, ktorá sama spolupracuje s komunistami. Možno nastal čas, aby sa európski sociálni demokrati zaujímali nielen o udalosti v krajine na Dunaji, ale aj v krajine na Vltave, uzatvára FAZ.
jč dem
