|
Život mamutov dokumentuje výstava Stratený svet mamutov v Slovenskom národnom múzeu. FOTO - TASR |
Mamuty poznáme ako celkom sympatické praveké tmavohnedé až čierne zvieratá, na ktoré úspešne poľovali naši dávni predkovia. Títo štvor- až šesťtonoví vzdialení príbuzní slonov, dosahujúci výšku 3,4 metra, sa však mohli pýšiť aj svetlým alebo ryšavým ochlpením. Uviedla to britská BBC s odvolaním sa na článok medzinárodného tímu genetikov v americkom časopise Science.
Genetici, ktorí analyzovali DNA sibírskeho mamuta starú 43-tisíc rokov, v nej našli aj gén zvaný Mc1r. Ten ovplyvňuje farbu vlasov u ľudí či ochlpenia u mnohých druhov cicavcov. Ľudia so zníženou aktivitou génu Mc1r sú červenovlasí, zatiaľ čo myši, psy alebo kone majú v tomto prípade svetlé ochlpenie.
Podľa hlavného autora článku v Science Michaela Hofreitera z Max Planckovho inštitútu evolučnej antropológie v Lipsku to mohlo byť rovnako aj u mamutov. To znamená, že mamuty aspoň s jednou aktívnou kópiou tohto génu mali tmavohnedé alebo čierne ochlpenie. Tí, ktorým príroda nadelila dve neaktívne kópie génu Mc1r, boli blonďaví či ryšaví.
Vedci, študujúci evolúciu, sa zamýšľali aj nad tým, akú úlohu mohlo rozdielne sfarbenie mamutej srsti v minulosti hrať. Zostáva to však záhadou.
V článku z toho istého čísla Science sa píše o myši, žijúcej na floridskej pláži. Tej pomáha svetlá farba srsti lepšie sa ukryť v piesočných dunách pred dravcami. V prípade mamutov je však podobný dôvod málo pravdepodobný; ich veľkosť by im sotva umožnila využiť inú farbu srsti na lepší úkryt.
Donedávna sa predpokladalo, že hlavným nepriateľom mamutov boli pravekí ľudia, ktorí ich vyhubili. Nové výskumy však ukázali, že mamuty vyhynuli najmä preto, že sa nedokázali prispôsobiť klimatickým zmenám, ktoré pred 10-tisíc rokmi ukončili zatiaľ poslednú ľadovú dobu. (ač)
