Brusel 7. júla (TASR) - NATO skúma možnosti, ako zmierniť čoraz intenzívnejší pocit izolácie v Srbsku. Uvažuje o ponuke tesnejších vzťahov, ktoré by sa priblížili plnému partnerstvu. V Bruseli to dnes povedali diplomati aliancie citovaní agentúrou Reuters.
Aliancia odoprela Srbsku a susednej Bosne vstup do programu Partnerstvo za mier (PfP) - prvý krok k prípadnému členstvu, kým nebudú pred medzinárodnú justíciu postavení bývalí bosnianskosrbskí lídri, Radovan Karadžič a generál Ratko Mladič, obžalovaní z vojnových zločinov za ich rolu v bosnianskej vojne z rokov 1992-95.
Po vystúpení Čiernej Hory z voľnej únie so Srbskom a s vyhliadkami na udelenie nezávislosti Kosovu, NATO sa obáva, že jeho tvrdý postup voči Belehradu bude hrať do karát protizápadným silám v Srbsku. Tieto obavy zvyšuje aj skutočnosť, že EÚ v máji kvôli Mladičovi zastavila s Belehradom rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode.
"V Belehrade panuje hlboký pocit frustrácie a existuje riziko radikalizácie politickej scény," povedal vysokopostavený diplomat NATO za podmienky zachovania anonymity. "Otázka znie: ako môžeme povzbudiť Belehrad bez toho, že by sme sa vzdali politiky podmienečnosti," dodal v súvislosti s dlhodobou podmienkou, že Srbsko musí pred prijatím do PfP vydať Mladiča haagskemu tribunálu OSN.
Možné kroky načrtnú 11. júla, keď sa šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová vo Washingtone stretne so srbským premiérom Vojislavom Koštunicom.
Veľvyslanec USA v Belehrade Michael Polt tento týždeň povedal, že návšteva bude venovaná "zlepšeniu situácie v Srbsku a bilaterálnym vzťahom, ktoré nie sú založené len na otázke politického štatútu Kosova, alebo či je Mladič v Haagu alebo nie".
ŠTATÚT POZOROVATEĽA
Jednou z myšlienok je, že Srbsko by mohlo získať bezprecedentný štatút pozorovateľa v Euroatlantickej partnerskej rade (EACP) - fóre 46 krajín, v ktorom spojenci NATO diskutujú o bezpečnostných a politických otázkach s 20 partnermi, prevažne z východnej Európy.
NATO, ktoré na jar 1999 zasiahlo do kosovského konfliktu 11-týžňovým bombardovaním vtedajšej Juhoslávie, má tiež v krátkom čase vymenovať styčného dôstojníka, ktorý bude na srbskom ministerstve obrany pracovať na zlepšení vojenskej spolupráce.
"Ideou je nastoliť stav medzi súčasnou situáciou a plným Partnerstvom za mier," povedal druhý vysokopostavený predstaviteľ NATO. Ako dodal, akýkoľvek dohodnutý postup by sa musel použiť aj v prípade Bosny.
Žiadne konkrétne návrhy zatiaľ neboli predložené. USA sú medzi krajinami, ktoré sa snažia presadiť rýchle ústretové kroky voči Belehradu. Iné, napríklad Británia, sa tak veľmi neponáhľajú.
Stúpenci ústretového kroku NATO tvrdia, že musí prísť pred voľbami, ktoré zvyšujú riziko, že v Srbsku sa k moci vrátia ultranacionalistické a protizápadné strany.
Srbské médiá neustále špekulujú, že ešte tento rok dôjde k predčasným voľbám, podľa diplomatických zdrojov však srbský premiér Vojislav Koštunica chce vydržať do začiatku roku 2007.
Ústretové gestá voči Srbsku napriek haagskej prekážke zvažuje aj EÚ. Ministri zahraničných vecí krajín únie sa v júni dohodli na potrebe podporiť "európsku perspektívu" Srbska a zmierniť prísny vízový režim, aby sa mladým Srbom uľahčilo cestovanie do krajín EÚ. Komisár pre rozšírenie únie Olli Rehn tento týždeň navštívil Belehrad, kde diskutoval o ďalšom postupe.
