FOTO
Pred desiatimi rokmi 5. júla 1996 v Škótsku prišla na svet klonovaná ovečka Dolly. Stala sa oveľa slávnejšou ako jej krstná mama, americká speváčka country Dolly Partonová.
Tím vedcov z edinburského Roslinského inštitútu totiž urobil niečo, čo pred nimi nedokázal ešte nik: z dospelej telovej bunky, ktorých má každý živočích viac ako dosť, vytvoril nový život. A tak sa začal napĺňať scenár smerujúci k bláznivej myšlienke z poľského filmu Sexmisia: muži budú raz zbytoční (a ak nie zbytoční, tak smiešni určite).
Chemické čary
Ako to urobil profesor Ian Wilmut, šéf klonovacieho tímu? Namiesto spermie zobral vhodnú telovú bunku, táto bola z mliečnej žľazy dospelej ovce. Zložitými chemickými čarami v nej povypínal zapnuté gény, ktoré riadia jej činnosť, čím ju vrátil do mladosti.
Bunka tak "zabudla", že bola kedysi dospelá, a vrátila sa jej schopnosť vyvinúť sa na hocakú inú bunku, dokonca aj na embryo (ktoré spočiatku nie je ničím iným iba zhlukom buniek). Čo sa vo vajíčku, kde bunka nahradila jeho jadro, aj stalo. Na zrod Dolly bolo treba urobiť takmer 300 pokusov.
Strach i nádej
Keď po viac ako pol roku od tohto experimentu vedci oznámili narodenie klonovanej ovce, bolo isté, že sa stalo niečo veľmi významné. Nebolo však celkom isté, či je klonovanie veľkou nádejou alebo ešte väčšou hrozbou.
Mnohí varovali, že sa netreba hrať na boha, lebo sa to vypomstí. Od ovce ku klonovaniu ľudí je už iba krôčik a keďže tieto postupy nikdy nebudú bezpečné, hrozí naprostá katastrofa typu Frankensteina a iných ľudských nepodarkov. Nechýbalo ani strašenie klonovaným Hitlerom či státisíckami poslušných vojakov.
Iní jasali, že sa našla cesta na liečbu fatálnych ochorení, pri ktorých je nevyhnutné nahradiť choré bunky zdravými (napríklad nové neuróny by oživili nefunkčnú miechu alebo časti mozgu). Tie by sa dali získavať liečebným klonovaním z buniek pacientovho tela.
Zatiaľ je to však predstava tiež skôr z ríše fantázie, aj keď veľmi lákavá, a pri pokusoch na zvieratách občas zafunguje. Veľkým zástancom tejto myšlienky bol až do svojej predčasnej smrti Superman Christopher Reeve, ktorý skončil po úraze na vozíčku.
Myši, kozy, prasce...
Wilmut so svojou Dolly chtiac-nechtiac rozdelil ľudí na dva tábory. Zatiaľ sa nenapĺňajú ani obavy jedných, ale ani nádeje druhých. Klonovanie živočíchov sa však už stalo bežnou praxou: tri roky po Dolly prišla klonovaná myš, potom v rýchlom slede kozy, prasce, mačka, králiky či potkany.
Zatiaľ záverečným akordom bol pes Snuppy kórejského vedca Wu-Suk Hwanga, ktorý neskôr oznámil aj úspešné klonovanie ľudských buniek na lekárske ciele. Okrem ohromného škandálu z toho však nebolo nič, pretože Hwang väčšinu výsledkov sfalšoval.
Zrejme aj to prispelo k nedávnemu odporučeniu Valného zhromaždenia OSN, aby členské štáty zakázali všetky formy ľudského klonovania.
Mimochodom, slovenskí zákonodarcovia OSN dávno predbehli, lebo za klonovanie ľudských embryí (aj na liečebné ciele) u nás hrozia vysoké trestné sadzby.
Predčasný skon
A čo sa stalo s Dolly? S baranom Dávidom splodila zdravé potomstvo. Od januára 2002 začala trpieť artritídou a nasledujúca pľúcna infekcia ju už položila nadobro.
Štrnásteho februára, na sviatok svätého Valentína, ju usmrtili. Dnes stojí vypchatá v múzeu, kde pripomína obavy, ale aj nádeje, ktoré svojím zrodom priviedla na svet.
foto - tasr/afp
Autor: MICHAL AČ
