Viedeň/Richnava 4. júla (TASR) - Cesta z betónových platní vedie k osade, kde sa sprava i zľava nachádzajú baraky v dezolátnom stave z dreva, hliny, papiera a kusov železa.
Deti sa tu hrajú v horúcom prachu, medzi odpadkami a výkalmi od psov. Muži ležia v tieni a zotierajú si z tvárí pot a odháňajú muchy. Ich ženy, ešte mladé dievčatá, stoja pri nich väčšinou každá s dieťaťom v náručí. Takmer každá je tehotná. V Richnave je situácia Rómov rovnaká ako v stovkách ďalších východoslovenských dedín - beznádejná. Píše rakúska tlačová agentúra APA, ktorá dnes priniesla sériu fíčerov, reportáží a analýz o postavení Rómov na Slovensku.
Cesta a niekoľko sto metrov širokej lúky oddeľuje "cigáňov od inej" Richnavy. Tam je ticho, obyvatelia zostávajú radšej vo svojich domovoch, ako by mali chodiť po vonku. Gadžovia - bieli - majú strach. Pred vlámaniami, krádežami, agresiou, alkoholizmom a pred stále narastajúcim počtom Rómov. Z 2037 obyvateľov Richnavy je 1336 tmavej pleti a z nich 900 mladších ako 19 rokov.
Anna Harmanová je dva roky starostkou Richnavy. Chudá a elegantne oblečená žena si získala srdcia "cigáňov". Nechce bez boja akceptovať sociálne utrpenie v svojej komúne. Jej recept možného pokojného spolunažívania znie jednoducho: "Musíme im konečne ukázať, že máme o nich záujem."
Počas starostovania Harmanovej predchodcu - známeho odporcu Rómov - sa veľa kradlo. Ovocie a zelenina mizli pravidelne z domov a záhrad gadžov. Za ostatné dva roky však kriminalita Rómov zreteľne klesla. "Aj pijú menej," teší sa Harmanová.
Pre Rómov je starostka "chodiacou informačnou kanceláriou". "Cigáni sú totálne nepripravení na každodenný život. Nemajú poňatia, že musia platiť elektrinu a nájomné," objasňuje Harmanová.
Elektrinu má zavedenú len časť osady. Kanalizácia tu nie je. Rybník slúži ako zdroj vody, ale aj na pranie a ako skládka odpadu. V jeho blízkosti leží v dobrej nálade pri svojej chatrči na prični 35-ročný Róm Milan. Je obkolesený piatimi zo svojich 10 detí. "Päť ešte chcem mať," smeje sa.
V obývačke chatrče vysielajú vo farebnom televízore Majstrovstvá sveta vo futbale. Na starej komode sú poukladané náboženské sošky a iné predmety z porcelánu. Na podlahe z dosiek je zase krikľavý koberec. Papierovú strechu bez námahy môžte prebodnúť prstom. Opisuje ďalej rakúska agentúra.
Starostke sa podarilo presvedčiť približne 300 "cigáňov", aby sa podieľali na verejnoprospešných prácach v prospech dediny. Čistia cesty, niekedy maľujú ploty, odpratávajú sneh a odpad. Za desať hodín takýchto prác do týždňa dostáva rómsky muž mesačne k svojim sociálnym dávkam navyše približne 1700 korún. No až 80 percent týchto financií pochádza zo zdrojov Európskej únie. Projekt sa však skončí v roku 2007.
Anna Harmanová má obavy o budúcnosť svojej dediny. Čoraz viac "bielych" sa sťahuje preč. V miestnej osobitnej škole je všetkých 120 detí z rómskych rodín.
"Richnava predložila projekt, ako pomôcť ľuďom v núdzi, ako im zabezpečiť základnú lekársku starostlivosť a prístup k vzdelaniu. Vláda však projekt ignoruje," rozčarovane dodáva starostka.
Harmanová sa asi po hodine "oslobodila z kruhu Rómov", keď im odpovedala na všetky ich otázky. Deti hladká po hlavách. Čo by si ich rodičia najviac želali? Prácu! Pre angažovanú političku je práve toto riešením rómskeho problému. "Keď rómske deti vidia svojich rodičov nosiť drevo z lesa, budú ho tiež nosiť," dodáva starostka.
---
Maruška zomrie. Osem týždňov staré a duševne vážne choré dievčatko drieme v útulku východoslovenského mesta Ľubica.
Jej matka - 15-ročné rómske dievča - dostala pôrodné bolesti počas vyučovania v škole. V nemocnici nesprávne ošetrovaná, ochorela Maruška na zápal pľúc. Novorodenec je obrazom dramatického vývoja na Slovensku. Pol milióna "Cigánov vegetuje beznádejne" - čo je pravdepodobne najväčšia sociálna katastrofa v EÚ. Píše v ďalšom dnešnom fíčri o postavení slovenských Rómov rakúska tlačová agentúra APA.
Čísla sú alarmujúce: 500.000 Rómov (ktorých nevolajú len Rómovia, ale aj Cigáni) žije v súčasnosti na Slovensku, čo je približne desatina všetkých obyvateľov. Vo väčšine rómskych osád je nezamestnanosť až 100 percent. "Momentálne vyrastá už druhá generácia Rómov, ktorá nepozná zamestnanie," vysvetľuje diecézny riaditeľ cirkevnej a charitatívnej organizácie Caritas v Spišskej Novej Vsi Peter Maľučký.
Tento sociálny prepad má príčiny v zmene systému z komunizmu na demokratickú štátnu formu. Počas totalitného režimu mala minimálne mužská časť Rómov zamestnanie a tým aj minimálny kontakt s "bielymi", ako "Cigáni" označujú Slovákov. Po zamatovej revolúcii v roku 1989 sa Rómovia strácajú z verejného života.
V 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara boli etnické menšiny "zavalené sociálnou pomocou". Za hlavu sa platilo až do 20.000 korún, tých málo Rómov, ktorí chceli pracovať však zostávalo pred zatvorenými dverami firiem. "Cigáni" boli nežiaduci. No Slovensko si nemohlo dovoľovať dlho takýto luxus.
Premiér Mikuláš Dzurinda presadil v rokoch 1998 a 2004 drastické krátenia sociálnych výhod. Následok: vo februári 2004 došlo k veľkým nepokojom na východe Slovenska. Rómovia reagovali na rozhodnutie vlády rabovaním a násilnými stretmi s políciou.
"V súčasnosti je tu pokoj, ale to sa môže každú chvíľu zmeniť," robí si starosti Maľučký. Aká beznádejná je situácia vie aj pracovníčka Caritas Felicitas Filipová z rakúskej metropoly Viedne. "Útulky a detské domovy sú plné rómskych detí, matky sa nestarajú o svojich potomkov," objasňuje pre rakúsku agentúru Filipová.
Prídavky na jedno dieťa, ktoré platí na Slovensku štát, sú 540 Sk. Od troch detí viacej dostáva rodina približne 5000 Sk. Priemerná mesačná mzda na Slovensku je pritom 11.000 Sk a na štrukturálne slabom východe len 8000 Sk. Píše ďalej APA. Bývanie je čoraz drahšie, ceny benzínu sa vyšplhali na rakúsku úroveň.
V tejto napätej situácii je na dennom poriadku alkoholizmus a kriminalita. Zo strany EÚ požadované pracovné programy nemajú takmer žiaden účinok. "Musíme ich znovu naučiť pracovať," domnieva sa Maľučký. Podľa neho štát nevyužíva dostatočne financie z únie.
Rómske dievčatá porodia v priemere v 15 rokoch svoje prvé dieťa. Nasleduje ďalších päť až deväť potomkov. Rodinné klany s 50 členmi nie sú žiadnou výnimkou. Bývajú v chatrčiach, kde ich pred dažďom, vetrom a snehom chráni niekedy len papierová strecha. Kanalizácia nie je takmer nikde a ojedinele majú elektrinu a tečúcu vodu.
Maľučký požaduje aj väčšiu zainteresovanosť cirkvi: "Čo nám pomôže misionárska práca v Afrike, keď to u nás vyzerá takto."
---
Stará sa o pranie bielizne a oblečenia obyvateľov bytoviek dediny, nosí žiarivo bielu blúzku a džínsy. Pohybuje sa rýchlo a obratne.
"Vydať sa a mať deti môžem aj neskoršie," tvrdí 19-ročné rómske dievča Justina, napriek tomu že 11 ďalších členov jej rodiny na ňu za tento názor zazerá. To je však dievčaťu z dediny Chminianske Jakubovany jedno. Chce prekonať sociálnu núdzu a utrpenie osady, v ktorej žije.
Okolo Justíny panujú na strednú Európu katastrofálne pomery. Dezolátne chatrče z hliny a dreva. Úplne špinavý potok, v ktorom sa hrajú deti a umývajú dospelí. Kopy odpadkov a fekálií, ktoré v júnovom slnku nevydržateľne nepríjemne zapáchajú. Na matracoch chrápu muži, pokiaľ ženy hrdo ukazujú svoje deti, ktorými sa pýšia. Uvádza dnes rakúska tlačová agentúra APA vo svojom ďalšom materiáli, v ktorom približuje situáciu Rómov na východnom Slovensku.
V rodisku Justíny nemá nikto šancu na prácu. Malá nádej zamestnať sa už dávno pominula. Devätnásťročné dievča je jediné, ktoré sa snažilo a snaží prekonať sociálnu bariéru a postúpiť na rebríčku. Vyučila sa za pekárku, Bývala pred časom na internáte, je disciplinovaná a presná. Rieši problémy každodenného dňa.
V práčovni kultúrneho centra ďalej od osady, kde sa nachádzajú aj bytovky, žiari všetko čistotou. Všetky štyri práčky "pracujú na plný výkon" a vonku na šnúrach visí čistá bielizeň.
Na svoju rómsku komunitu sa pozerá Justína prísne kriticky. "Priala by som si, aby všetci moji súkmeňovci mali rozum a zmenili svoj život," zdôrazňuje. Už dlhšie koketuje s myšlienkou, že dedinu opustí. Šancu vidí aj v neúnavnej riaditeľke miestnej školy Márii Pigulovej. Tej sa podarilo, že rómske deti tu navštevujú o tri triedy základnej školy viacej ako v priemere v iných rómskych osadách na Slovensku.
"Na začiatku som musela niektoré deti doslova odniesť z osady do školy. Teraz majú z vyučovania radosť," približuje situáciu. Ako dodáva niektorí z Rómov po základnej školy ukončia úspešne dokonca aj strednú školu. "Ďalší krok sa im už nepodarí - zamestnať sa." Pracovné príležitosti pre "Cigáňov" jednoducho nie sú.
Vzdať sa však riaditeľka, ktorá žije v dedine už 26 rokov, nechce. Jej angažovanosť podporuje rakúsky koncern OMV. Deti dostávajú v rámci pomoci školské potreby, zariadenie, pomôcky na športové hry, pomoc do letných táborov a podobne. Rómske deti to tu vedia oceniť. V priemere na Slovensku má v školách rómsky žiak až 40 vymeškaných hodín ročne a v Chminianskych Jakubovany len sedem. Píše dnes ďalej rakúska agentúra.
Dobrý vývoj vo vnútri modernej školskej budovy je však v ostrom kontraste a nemôže zatušovať hrozné vzťahy, ktoré panujú vonku. Z 1700 obyvateľov je až 1400 Rómov. Uplynulú jeseň tu zavraždili Rómovia jedného "bieleho". "Cigáni" mu chceli ukradnúť a zjesť psa. Majiteľ a otec dvoch detí sa snažil zviera chrániť a oni ho zato prebodli.
