Discovery je pripravený na svoj 32. let do kozmu. Legendárny raketoplán, vyrobený v roku 1983, stojí po mnohých úpravách v plnej paráde na rampe Kennedyho vesmírneho strediska od 19. mája.
Prvé dva štarty, naplánované na 1. a 2. júla, NASA zrušila doslova v posledných minútach, keď už sedem astronautov čakalo v skafandroch vo výťahu.
Nad Floridou sa cez víkend vznášali husté búrkové mraky, a prelet nimi je od roku 1969 zakázaný. Vtedy do mrakov vletela posádka Apolla 12 pri ceste na Mesiac. V 36. sekunde letu blesk na krátku chvíľu vyradil dodávku elektriny, a kozmonauti prežili chvíle plné napätia a neistoty.
Tri hlavné ciele
Pre Discovery sa otvoria ďalšie letové okná do 19. júla, prvé už dnes. Ak ich využije, vydá sa na cestu v dĺžke 12 dní, ktorá má tri ciele. Preveriť všetky systémy raketoplánu, najmä vylepšenú vonkajšiu ochranu plášťa, ktorý zlyhal pri návrate Columbie. Druhou úlohou je dopraviť na ISS (Medzinárodná kozmická stanica) zásoby potravín a vody. A do tretice: členom posádky je nemecký astronaut Thomas Reiter, a ten by mal doplniť dvojčlennú americko-ruskú posádku v zložení Pavel Vinogradov a Jeffrey Williams, ktorá krúži na orbite Zeme od apríla.
Keďže od nehody Columbie raketoplány nelietali (s výnimkou Discovery pred rokom, keď boli opäť problémy s vonkajšou tepelnou izoláciou), stanicu zásobovali iba malé ruské rakety Progress, ktoré by troch ľudí na ISS neuživili.
48-ročný vysoký svetlovlasý nemecký kozmonaut nie je v kozme nováčikom, pred desiatimi rokmi strávil šesť mesiacov na ruskej orbitálnej stanici Mir. Bude prvým kozmonautom na ISS, ktorý nie je Rus ani Američan.
Od Reitera, ktorý by na orbite mal stráviť pol roka, sa očakáva, že oživí zastavené pokusy s mikrogravitáciou a biologickými programami výskumu života. Naplno ich však bude možné rozvinúť až vtedy, keď sa na ISS dostane laboratórium Columbus, ktoré už mesiac stojí v dlhom rade iných vedeckých prístrojov, pripravených na cestu do kozmu.
Columbus musí čakať
Columbus je európskym príspevkom k programu ISS. Európska kozmická agentúra (ESA) na jeho výrobu utratila niečo medzi 6 - 7 miliardami dolárov. Spolu s oneskorovaním programu letov raketoplánov stúpajú aj náklady, lebo udržiavanie tímu operátorov a výskumníkov laboratória stojí ročne ďalších 500 miliónov dolárov.
"Všetci už zúfalo čakáme na okamih, kedy sa konečne podarí vyniesť Columbus na ISS," povedal pre BBC Reiter. "Až potom začne vesmírna stanica plniť úlohu, pre ktorú bola vyrobená, teda byť všestranným výskumným laboratóriom."
Odborníci NASA dúfajú, že Columbus vyšlú hore na budúci rok. Závisí to aj od toho, či Discovery dodrží terajší letový plán. Keď bude jeho štart a let úspešný, NASA ráta s ďalšími 16 misiami, aby sa s pomocou raketoplánov dokončila rozostavaná ISS.
Ešte pred tým, než sa program letov raketoplánov skončí (2010), je v pláne aj generálna oprava presluhujúceho Hubblovho teleskopu.
Všetci astronauti z Discovery sa do vesmíru tešia. Vedia o rizikách, predpokladajú však, že to najhoršie už majú raketoplány za sebou (prvou katastrofou bola havária Challengeru v roku 1986). Riziko je tu však vždy. Nedávno pri návšteve Prahy Mark Polansky, ktorý v roku 2001 letel v Atlantise a možno poletí znovu, poradil, ako sa mu vyhnúť: "Ak chcete mať istotu, že nezahyniete v raketopláne, radšej doň ani nesadajte."
MICHAL AČ
Posádka letu STS-121 32. let Discovery, celkovo 115. let raketoplánov
Steven Wayne Lindsey (*1960) veliteľ
Mark Edward Kelly (*1964) - pilot
Michael Edward Fossum (*1957) - palubný špecialista
Lisa Marie Nowaková (*1963) - palubná špecialistka
Stephanie Diana Wilsonová (*1966) - palubná špecialistka
Piers John Sellers (*1955) - palubný špecialista
Thomas Reiter (*1958) - nemecký kozmonaut, ktorého vyslala ESA (Európska kozmická agentúra), má doplniť počet posádky ISS na troch a oživiť vedecký program.
