FOTO – ČTK
Byť prvou dámou Ruska nie je zrejme ľahká vec. Ľudmila Putinová je plavovlasá štyridsiatnička, ktorá sa na verejnosti príliš neprejavuje. Naučila sa za roky spolužitia s Vladimirom Putinom byť skromnou a nenápadnou partnerkou, ktorá o práci svojho manžela zásadne nehovorí. Zvyk z čias, keď ako žena príslušníka KGB mala zakázané pliesť sa do pracovných vecí svojho muža, jej zostal dodnes. Neovplyvňuje ho, neradí mu, nerozoberá s ním štátne záležitosti.
Kedysi uvažovala o kariére herečky, vydala sa však úplne iným smerom – po štúdiu na Kaliningradskom technickom inštitúte sa vzdala budúcnosti inžinierky a začala striedať zamestnania. Pracovala ako poštová doručovateľka, dokonca ako sústružníčka v zbrojovke, ošetrovateľka, upratovačka v nemocnici, ako vedúca dramaturgického krúžku v Dome pionierov, sprevádzala ľudových spevákov na hudobné nástroje a nakoniec sa usadila ako letuška miestnych aerolínií. Dvadsaťdvaročná sa rozhodla študovať na Leningradskej štátnej univerzite jazyky – hovorí po francúzsky, španielsky a nemecky.
Láska na prvý pohľad
Práve v Leningrade sa zoznámila s o niekoľko rokov starším Vladimirom Putinom. Stretli sa na ceste z divadla, kde mu dala svoje telefónne číslo. Sestra Oľga tvrdí, že to bola láska na prvý pohľad. Zobrali sa ešte počas štúdia na vysokej škole, v treťom ročníku, na parníku.
„Musela som mu nadbiehať celé tri roky, než si ma vzal, „ povedala v jednom rozhovore. Putin vo svojej knihe píše, že mu vtedy ako tridsaťjedenročnému hrozilo, že zostane starým mládencom.
V roku 1985 prišla na svet prvá dcéra, o rok neskôr, už v Drážďanoch, kde Putin slúžil ako agent KGB, druhá. V roku 1994 mala Ľudmila Putinová ťažkú haváriu, ktorej následky si liečila celé tri roky. Operovali jej hlavu a chrbticu a život si zachránila o vlások. Naďalej však rada športuje a prakticky nepoužíva kozmetiku.
Keď sa stala pani prezidentovou
Keď sa Ľudmila Putinová dozvedela, že Boris Jeľcin práve zložil právomoci a hlavou štátu sa stáva jej muž, vytryskli jej slzy. „Pochopila som, že je koniec nášmu súkromiu. Minimálne na tri mesiace – do prezidentských volieb. No a možno i na štyri roky.“
Svoj názor už dnes koriguje. „Adaptovala som sa, môj život dostal nový zmysel,“ hovorí. Ľudmila sa totiž mení – zo sivej myšky, ktorá sa najlepšie cítila v nohaviciach a vo vyťahaných svetroch, je dnes sebavedomá a upravená žena. Stále nosí oblečenie sivastých alebo kovových farieb a je takmer vždy zapnutá až po krk, svoju garderóbu si však už všíma viac. „Predtým mi v skrini viseli dva-tri kostýmy.“
Keď chodila s manželkou britského premiéra po londýnskych butikoch a Blairová si kúpila luxusné večerné šaty, prvá ruská dáma jednoducho skonštatovala, že jedna sukňa tam vyjde na takú sumu, za akú možno obliecť sto ruských detí.
Som iná
A ešte v jednom sa líši od svojich predchodkýň – Naina Jeľcinová hovorila o svojom manželovi ako o Borisovi Nikolajevičovi, Raisa Gorbačovová ako o Michailovi Sergejevičovi a Ľudmila hovorí svojmu prezidentovi jednoducho Voloďa.
