Manželky politikov to nemajú jednoduché. To, že sa ich tvár bude objavovať v médiách a ich súkromie prepierať na verejnosti, si dobrovoľne nezvolili. Patricia Nixonová na margo toho v roku 1972 povedala: „Byť prvou dámou je najťažšie neplatené zamestnanie na svete.“
Väčšina z nich sa po nástupe svojich mužov do funkcií rozlúči so svojou dovtedajšou prácou a začne sa venovať nadáciám, charite. Hoci má neobmedzený prístup k najvplyvnejším ľuďom, záujmovým skupinám, politikom a médiám, tradične sa očakáva, že bude ten vplyv využívať s mierou, zdržanlivo a výlučne na dobré účely.
Možno aj preto bola prvá dáma SR nedávno ostrejšie kritizovaná za pretelefonovanie 156 tisícok daňových poplatníkov v čase Schusterovej choroby. Hoci by bol taký účet manželky prezidenta vo väčšine krajín samozrejmosťou, konanie Schusterovcov dráždi verejnosť aj ich pričinením.
Raz bývajú v podkrovnom bytíku Prezidentského paláca a varia na dvojplatničke, o pár mesiacov si dajú do nového sídla hlavy štátu nainštalovať káblovku za milióny. Najskôr odmietajú míňať peniaze daňových poplatníkov na cestu lietadlom, potom sa vyberie celá rodina na brazílske dobrodružstvo po boku štátom platených ochrankárov.
Irena Schusterová je pritom nekonfliktná, prispôsobivá. Vždy stála bezvýhradne za svojím mužom a podpovala ho v kariérnych ambíciách, ktoré má. Raz to dokonca priznala v nejakom rozhovore – že by skutočne radšej žila pokojným životom v Košiciach a starala sa o vnúčatá. Takto v Bratislave aspoň vyvára. Vraj každý deň a najviac múčne jedlá, tie má Schuster rád – a protokolárny jedálny lístok ich, pochopiteľne, neponúka.
Keď nemusí svojho muža sprevádzať pri pracovných povinnostiach, je jej spoločníčkou najmä jej ochrankárka Jana, zamestnankyňa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. „Priznám sa, veľmi dobre mi padne mať ochrankárku ženu. Je to celkom iné, keď ste na nákupe, na prechádzke, v obchode s potravinami, oblečením alebo obuvou s dievčinou, ktorá je vo veku vašej dcéry, ako s mužom, o ktorom si myslíte, že ho to všetko okolo vás vlastne ani nemôže baviť.“
Jana prisvedča: „Viem si predstaviť pocity tých, ktorých chránime. Otravovalo by ma, keby mi niekto deň čo deň pchal nos do súkromia. Pani Schusterovej verím, že nemala ľahké začiatky. Či je v Košiciach, alebo v Bratislave, musíme vedieť jej program a niekto musí pri nej stáť. K nám sa však správa ako ku kolegyniam a nedáva nám pocítiť, že je prvou dámou.“
Rovnako sa vraj správa vo svojej nadácii – Irena Schusterová pomáha deťom, čo potrebujú viac starostlivosti. Zatiaľ teda venuje svoju pozornosť aspoň rovesníkom svojich vnúčat. (dam, rom)
