Belehrad 28. júna (TASR) - Dnešný dátum, na ktorý podľa pravoslávneho juliánskeho kalendára pripadá deň sv. Víta, je pre srbský národ a celú jeho históriu osudným.
Srbský premiér Vojislav Koštunica si dnes v Kosove pripomenul 617. výročie bitky na Kosovom poli, ktorá sa odohrala taktiež na deň sv. Víta (Vidovdan). Srbská pravoslávna cirkev i veriaci si dnes pripomínajú pamiatku srbských bojovníkov a kniežaťa Lazara, ktorí v roku 1389 padli v osudnej bitke s Turkami. Ide o jeden z najvýznamnejších náboženských i štátnych sviatkov v Srbsku.
V srbskej histórii sa 28. júna odohralo niekoľko kľúčových udalostí.
Okrem kosovskej bitky to bol atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželku v Sarajeve v roku 1914, ktorý uskutočnil mladý bosnianskosrbský radikál Gavrilo Princip. Po tejto udalosti vypukla prvá svetová vojna.
V roku 1919 podpísali 28. júna Versaillskú zmluvu, ktorou sa ukončila spomínaná vojna.
Srbský kráľ Alexander I. Karadjordjevič predstavil 28. júna v roku 1921 novú ústavu Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, známu aj pod názvom Vidovdanská ústava.
Juhoslovanský socialistický diktátor Josip Broz Tito sa 28. júna 1948 dostal do sporu so Stalinom. Komunistická strana Juhoslávie bola následne vylúčená z Kominterny.
Juhoslovanský a srbský prezident Slobodan Miloševič pri príležitosti 600. výročia bitky na Kosovom poli v roku 1989 predstúpil na deň sv. Víta pred stovky tisíc Srbov s nacionalistickým prejavom.
Vtedajší chorvátsky prezident Franjo Tudjman predstavil v roku 1991 návrhy zmien chorvátskej ústavy, ktorými sa rušili právomoci chorvátskych Srbov ako národa tvoriaceho súčasť Chorvátska.
V roku 2001 v ten istý deň vydali Miloševiča pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu po páde jeho režimu v roku 2000.
