Také je dnešné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu.
V rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že právna línia, ktorá priznáva členským krajinám EÚ právo na preskúmanie žiadosti, nie je v rozpore s rešpektovaním rodinného života, ani v rozpore s blahom dieťaťa. Proti spomínanej právnej línii namietal na súde Európsky parlament.
Zákon Európskej únie zo septembra 2003 okrem iného predpokladá, že rodičia zo štátov mimo EÚ, ktorí právoplatne žijú v jednom zo štátov únie, majú právo, aby sa za nimi prisťahovali aj ich deti. Zákon však členským krajinám únie taktiež umožňuje, aby mohli za určitých podmienok toto pravidlo obísť. Úrady každého členského štátu môžu napríklad skúmať, či sú v prípade samostatne cestujúcich detí nad 12 rokov veku, splnené kritériá na prijatie dieťaťa do štátu únie. Príslušné miesta môžu taktiež trvať na tom, aby si rodičia dávali žiadosti o prisťahovanie svojich potomkov ešte pred dovŕšením 15. roku veku dieťaťa.
Európsky súdny dvor v rozsudku zdôrazňuje, že úcta voči rodinnému životu patrí k základným právam európskej konvencie o ľudských právach a európske právo ju chráni. Zohľadniť záujmy a dobro dieťaťa ukladá jednotlivým členským štátom tak konvencia, ako aj Charta základných práv EÚ. Ani jeden zo spomínaných dokumentov však nie je dôvodom na to, aby si členovia jednej rodiny uplatňovali subjektívne právo na prijatie v určitom štáte. Napriek spomenutým základným pravidlám musí zostať členským krajinám únie primeraný priestor na to, aby mohli preskúmať požiadavky, týkajúce sa spájania rodín.
