Kanóczová: Zveličujem, prežívam, trpím

Na fotografii Jana Saudka, ktorá tvorí plagát k filmu Román pre ženy, bozkáva ruku Marekovi Vašutovi. Jej Laura si získala českého i slovenského filmového diváka. Istý čas bola na obrazovke takmer denne ako právnička Zora Janákova zo seriálu Medzi nami. ZUZANA KANÓCZOVÁ je podľa Nadácie liberálnej spoločnosti Talentom roka.

Keby vám udelil cenu konzervatívny inštitút, aj tú beriete?

Áno. (smiech)

Vedeli ste vôbec, že sa taká cena dáva?

Počula som o Zuzke Fialovej. Bola som však prekvapená. Nemyslím si, že som toho v divadle nejako veľa spravila. Naposledy som cítila niečo väčšie v školskej produkcii Platonov. Upokojili ma však, že je to cena za talent.

Váš ročník bol veľmi silný: Zuzana Marošová, Ľuboš Kostelný, Pavel Bruchala, Ivana Kuxová, Ondrej Kovaľ. Ako ste prežívali školské roky?

Nemám na školu jedinú zlú spomienku, hoci si človek dopredu ani nevie predstaviť, aký fyzický i psychický nápor človek pri štúdiu herectva zažije.

Ste stále v kontakte aj so svojimi pedagógmi Martinom Hubom a Emíliou Vášáryovou?

Nevídame sa až tak často, iba v Tančiarni.

Nelákajú vás bratislavské divadlá?

Usádzam sa pomaly v Bratislave, ale kvôli kolektívu sa mi nechce z Nitry odísť do iného divadla.

Tam budete od septembra skúšať s režisérom Bednárikom muzikál Divotvorný hrniec. Čo tam hráte?

Tretiu sprava, držím hrable. Ja spievať neviem, takže iba tancujem a hrám. S choreografom Jarkom Moravčíkom sa mi robilo veľmi dobre už na Adamovi Šangalovi.

V nitrianskom Petrovi Panovi hráte Wendy. Nenudí vás hrať pre deti?

My sa v tej rozprávke všetci hráme, samozrejme, v rámci postáv. Už chodia sem-tam aj 17-roční, a bavia sa dobre.

Peter Pan odmietol dospieť. Vám sa chce?

Myslím si, že ozajstná dospelosť, o ktorej všetci hovoria, príde až s deťmi. Keď sa človek začne báť o dieťa, začne veci brať tragickejšie.

Túžite aj po kostýmovaných, historických úlohách?

Veľmi. Bolo mi ľúto, že som nakoniec nehrala v Búrlivých výšinách. Bavilo by ma osvojovať si pohyby doby, ktorú poznáme len z filmov či z kníh. To je tá farbička, čo obohacuje herectvo.

A ako ste sa cítili v súčasnom seriáli Medzi nami?

Neľutovala som ani na sekundu. Obávala som sa len, že si ma ľudia zaškatuľkujú a že sa režiséri budú báť so mnou robiť. Dúfam, že sa tak nestalo.

Práve nakrúcate s režisérkou Laurou Sivákovou film Nebo, peklo... zem. Bude to ďalší z takzvaných ženských filmov?

Áno, cítiť v ňom ženu. Názov je dosť výstižný. Hrdinka prechádza nebom i peklom až skončí na zemi.

V tom filme hráte baletku. Máte nejakú tanečnú prípravu?

Áno. Ako malá som chodila na balet, ale aj na výtvarnú či na klavír. Baletky sú veľmi silné stvorenia, kým niekto nenazrie do tohto sveta, ani netuší, aká je to drina.

Iste vám niektorí závidia filmové úlohy, v divadle vám však mnohé ušli.

Mám strach rozhodovať sa medzi divadlom a filmom, vyčerpáva ma to. Ja beriem všetko veľmi fatálne, zveličujem, prežívam a trpím. Len z divadla sa herec neuživí a ja dabing nerobím. Je mi ľúto, že to zatiaľ neviem skombinovať.

Zaujímajú sa o vás médiá, v beletrizovanom denníku vás spomína aj Michal Viewegh. Nemáte s popularitou problém?

Niekedy, ak sú na mňa odrazu akísi milší, lebo som pre nich atrakciou. Je príjemnejšie stretávať sa s takými, ktorým je to úplne jedno, či som v nejakých novinách, alebo nie.

Cítite sa niekedy ako zneužívaná účastníčka reality šou, ako hrdinovia hry Aj kone sa strieľajú, v ktorej ste hrali?

Nemám právo sa tak cítiť. Ja som si túto dráhu vybrala a baví ma to.