Šesť krajín: Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko a Holandsko podpísalo 25. marca 1957 v Ríme zmluvu o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM). Platiť začala 1. januára 1958, keď ju ratifikovali parlamenty členských krajín. Hlavné ekonomické ciele EHS sa mali dosiahnuť počas prechodového obdobia od 1. januára 1958 do 1. januára 1970.
Signatári Rímskej zmluvy 18. apríla 1951 v Paríži podpísali zmluvu, na základe ktorej vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), známe aj pod menom Montánna únia.
Najväčšiu pozornosť venuje Rímska zmluva opatreniam týkajúcim sa colnej únie, resp. spoločného trhu, poľnohospodárstva - voľnému pohybu poľnohospodárskych výrobkov v integračnom priestore, i doprave, ktorá voľný pohyb tovarov a služieb zabezpečuje.
V roku 1967 sa EHS, ESUO a EURATOM zlúčili do Európskeho spoločenstva (ES).
Od 1. januára 1973 sa členmi ES stali Dánsko, Írsko a Veľká Británia, od 1. januára 1981 sa pridalo Grécko a od 1. januára 1986 Portugalsko a Španielsko. Platnosť Rímskej zmluvy nie je časove ohraničená a každý signatár zmluvy môže od nej odstúpiť.
Vedúci predstavitelia ES sa v decembri 1991 na stretnutí v holandskom Maastrichte dohodli na novej zmluve, čím vytvorili Európsku úniu (EÚ), ktorej cieľom je spoločná zahraničná politika a legislatíva a zavedenie jednotnej meny v krajinách, ktoré mali splniť stanovené kritériá najneskôr v januári 1999.
Maastrichtská zmluva bola podpísaná 7. februára 1992 a platnosť nadobudla 1. novembra 1993. Po vstupe Rakúska, Švédska a Fínska 1. januára 1995 sa EÚ rozšírila na 15 členských krajín. Na summite v Luxembursku padlo rozhodnutie o rozširovaní EÚ o krajiny strednej a východnej Európy.
