FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Netypická moderná budova, Tancujúci dom, vyvolala už pred trinástimi rokmi rozsiahlu diskusiu. Vtedy bola predstavená verejnosti.
Odporcovia stavby argumentovali, že sa do historickej Prahy nehodí a naruší mestskú panorámu. Zástancovia oceňovali odvážnu modernú architektúru, ktorá Prahe chýba a má šancu stať sa turistickou atrakciou a novým symbolom mesta.
Desať rokov, ktoré včera uplynuli od oficiálneho otvorenia domu, dalo za pravdu skôr zástancom projektu. Dom získal niekoľko ocenení, je vyhľadávanou turistickou atrakciou, jeho snímka nechýba v príručkách ani v publikáciách o architektúre.
V miestach, kde vyrástla budova Tancujúceho domu, býval objekt zničený pri americkom nálete 14. februára 1945. O zástavbe tohto priestoru bolo rozhodnuté už v roku 1963, no zásadný krok sa uskutočnil až v roku 1992. Pozemok kúpila holandská poisťovňa Nationale Nederlanden.
Na realizáciu bol vybraný projekt českého architekta chorvátskeho pôvodu Vlada Miluniča, ktorý si na spoluprácu prizval renomovaného kanadsko-amerického architekta a dizajnéra Franka O. Gehryho.
Myšlienku zastavať parcelu oprášil začiatkom 90. rokov práve Milunič s prezidentom Václavom Havlom, ktorý býval v susednom dome. Pôvodná idea rátala so vznikom domu s knižnicou, divadlom a kaviarňou, ktorý by spojil kultúrnu líniu od Rudolfína cez Národné divadlo k Mánesovi.
Na nekomerčný projekt sa však nepodarilo zohnať investora. Nationale Nederlanden si dala ako podmienku komerčné využitie objektu a spoluúčasť niektorého z popredných svetových architektov.
Architekt a veľký hokejový fanúšik Gehry vtedy povedal, že pre krajinu, ktorá dala Amerike Jaromíra Jágra, urobí čokoľvek.
Základný kameň Nationale Nederlanden Building, ako sa budova oficiálne volá, bol položený 3. septembra 1994. Neoficiálne meno Tancujúci dom dali stavbe dve veže pripomínajúce postavy tanečníkov Ginger Rogersovej a Freda Astaira.
V roku 1997 získal objekt najvyššie ocenenie v kategórii dizajnu ankety amerického časopisu Time. V domácej ankete časopisu Architekt sa dostal medzi päť najvýznamnejších českých stavieb 90. rokov
Česká národná banka ho vybrala ako príklad súčasnej budovy na jednu z desiatich mincí, ktoré vydala v rámci cyklu Desať rokov architektúry. (čtk)
Zopár údajov o Tancujúcom dome
Stavba je založená na železobetónovej doske, na ktorej je pripevnených 99 originálnych fasádnych panelov. Dom má deväť poschodí s vertikálnym delením na dve časti. Vďaka tvaru budovy je každé poschodie iné.
To je príčinou i určitej nepraktickosti: nesymetrické miestnosti sa ťažko zariaďujú, šikmé steny na človeka "padajú". Dom zároveň vystupuje z uličnej čiary, čím prekáža chodcom.
V budove je využiteľná plocha 2965 štvorcových metrov kancelárskych priestorov na šiestich poschodiach, reštaurácia s plochou 679 m2 na najvyššom poschodí a konferenčné stredisko s rozlohou 400 m2 na prízemí a v suteréne.
