príbeh
Úspechy sa naň doslova lepili. Góly dával ako z učebnice, dvakrát sa stal najlepším strelcom federálnej ligy a z majstrovstiev sveta vždy doniesol nejakú medailu, medzi nimi dve zlaté.
Napriek tomu legenda košického hokeja Vincent Lukáč z veľkých úspechov nežije. Niekoľko rokov je bez práce.
"Som sklamaný životom a hoci som počas kariéry žal úspech za úspechom, dnes sa predieram ako viem a zápasím o holú existenciu," hovorí s odôvodnením: "Som kritik, čo na srdci, to na jazyku, azda aj preto som sa stal nepohodlným hokejovým činovníkom."
Má vyštudované dve vysoké školy a trénersku licenciu. No tvrdí: "Sú mi nanič." Niekdajšie pravé krídlo slávnej útočnej trojice Lukáč-Rusnák-Liba dnes mrzí, že nehrali za peniaze.
Keď získali v Sarajeve striebro, ich odmena bola 30-tisíc Kčs: "Dnes mladí odohrajú rok, dva v zámorí a môžu sa zabezpečiť do konca života." Lukáč konečne zmení postoj. "Začnem možno podnikať," uvažuje.
Ešte aj dnes občas chytí hokejku do ruky a zahrá si za starých pánov niekdajšej reprezentácie ČSSR. Na tréningy však nechodí, o čom svedčia aj kilogramy, ktoré rokmi pribudli. Naposledy privítalo 51-ročného Vinca košické publikum pri otvorení novej hokejovej arény obrovským potleskom.
ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ
FOTO - AUTOR
