Sarajevo 22. marca (TASR) - Americké veľvyslanectvo v Bosne dnes zastavilo svoju činnosť kvôli teroristickým hrozbám. K tomuto kroku došlo niekoľko dní po tom, čo polícia pri razii v islamskej charitatívnej organizácii zatkla osobu podozrivú zo špionáže a zhabala falošné pasy, zbrane a plány na výrobu bômb a nástražných náloží.
Sarajevská ambasáda USA svoju činnosť obmedzila v stredu, keď uzavrela svoje kancelárie pre verejnosť. Rozhodnutie o prijatí ďalších bezpečnostných opatrení a o úplnom prerušení činnosti prijali na základe nových informácií, uviedla hovorkyňa diplomatickej misie Karen Williamsová.
Bližšie informácie o charaktere hrozieb neoznámili.
K zatvoreniu ambasády došlo v deň, keď miestna polícia informovala o štvrtkovej razii v charitatívnej organizácii Bosnianska ideálna budúcnosť (Bosanska Idealna Futura - BIF).
Podľa polície moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) niektorí zamestnanci charity vykonávali aktivity, ktoré nesúviseli s humanitárnou prácou.
V komuniké polícia oznámila, že zatkla muža so vzťahom k organizácii. Polícia uviedla len iniciály zadržaného - M.Z., bližšie okolnosti zatknutia neoznámila. Dodala, že muža dnes odovzdali sarajevskému súdu pre potreby vyšetrovania podozrení, že BIF distribuovala milióny dolárov bez účtovných dokladov.
Podľa nemenovaných bosnianskych predstaviteľov polícia pri razii zadržala celkovo štyri osoby. Dvoch mužov prepustili pre nedostatok dôkazov, tretí je zadržiavaný pre potreby ďalšieho vyšetrovania.
Vo štvrtok polícia zadržala aj muža podozrivého z plánovania útoku proti sarajevskej ambasáde USA. Pre nedostatok dôkazov ho však prepustili.
Západný diplomatický zdroj v Sarajeve pre agentúru AP povedal, že pri razii boli zhabané lyžiarske masky, falošné pasy, nabité zbrane a ručné granáty, ako aj návody na výrobu náloží.
Sarajevský denník Oslobodjenje oznámil, že jeden z prepustených absolvoval výcvik v teroristickom tábore na predmestí metropoly, ktorý bol v roku 1996 cieľom razie mierovej jednotky SFOR. Stabilizačné sily vtedy zatkli viacerých Iráncov a bosnianskych občanov.
Minulý rok BIF prevzala miestne operácie nadácie Benevolentia International Foundation s hlavným sídlom v USA, ktorej účty americké úrady v decembri zmrazili v rámci protiteroristickej kampane. Benevolentia zmrazenie účtov označila za nespravodlivé a v januári podala žalobu proti americkej vláde.
Západní predstavitelia vyjadrili obavy, že Bosna môže byť základňou pre niektorých islamistických radikálov. Stovky militantných Arabov počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95 bojovali po boku miestnych Moslimov a mnohí z nich sa v krajine usadili a získali jej občianstvo.
Spojené štáty a Veľká Británia svoje veľvyslanectvá v Bosne uzavreli krátko po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001. V súvislosti so septembrovými udalosťami v New Yorku a Washingtone sa objavili správy, podľa ktorých členovia siete al-Káida pôvodom saudského radikála Usámu bin Ládina pôsobia pod záštitou humanitárnych agentúr aj v Bosne.
Tieto dohady podporilo aj januárové rozhodnutie bosnianskej vlády, ktorá napriek verdiktu najvyššieho súdu o prepustení Spojeným štátom vydala šesť zadržaných Arabov, ktorí mali určitý čas bosnianske občianstvo. Šesticu previezli na americkú námornú základňu Guantánamo na Kube, kde sú sústreďovaní členovia Talibanu a al-Káidy zadržaní v Afganistane.
