Brusel 16. júna (TASR) - Európska únia sa rozhodla ponechať si dlhší čas na vyriešenie otázky európskej ústavnej zmluvy zablokovanej po neúspešných referendách v Holandsku a Francúzsku a definitívne rozhodnutie odsunula na rok 2008.
Na takomto postupe sa dnes dohodli najvyšší predstavitelia členských štátov európskej dvadsaťpäťky na júnovom zasadnutí Európskej rady, ktorým sa končí polročné rakúske predsedníctvo.
Únia sa spolieha na Nemecko, ktoré jej bude predsedať v prvej polovici budúceho roku, a očakáva od neho vypracovanie dokumentu poskytujúceho pohľad na stav tohto procesu a navrhujúceho príslušné kroky. Tie by sa mali zrealizovať najneskôr do konca roka 2008, keď bude únii predsedať Francúzsko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová po skončení zasadnutia prisľúbila, že Berlín sa bude snažiť o dosiahnutie pokroku, ale sám to nedokáže. K posunu by podľa slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu mohli možno prispieť aj voľby v Holandsku a Francúzsku, no predpovedať ďalší vývoj sa on, ani jeho kolegovia neodvážia. Navyše, tie členské krajiny, ktoré ešte ústavu neratifikovali, odmietali prijať akýkoľvek text, ktorý by ich k tomuto kroku zaväzoval. Český prezident a známy euroskeptik Václav Klaus svojim kolegom v Bruseli jasne vysvetlil, že v Českej republike nie je otázka ústavy, ani jej ratifikácia "na programe dňa".
Európski lídri podporili tzv. súbežný prístup, podľa ktorého má EÚ paralelne s pokračovaním debaty o ústavnej zmluve realizovať projekty prinášajúce konkrétne výsledky očakávané občanmi. Cieľom časti venovanej projektom je podľa slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana ukázať, že aj napriek ťažkostiam s procesom ratifikácie ústavy Európa funguje a zaoberá sa aj tým, čo je potrebné pre každodenný život jej občanov.
Na summite teda nepadli žiadne prelomové riešenia a slovenský premiér si myslí, že vzhľadom na mimoriadne komplikovanú tému ich nemožno očakávať ani v najbližšom období.
ROZŠIROVANIE EÚ
Diskusia medzi skupinou štátov vyzdvihujúcich význam absorpčnej kapacity únie a skupinou ďalších krajín vrátane Slovenska, pre ktoré je táto záležitosť technickou otázkou existujúcou od začiatku, vyústila do dohody, že "kritériá pre rozširovanie sú jasne definované". Absorpčná kapacita sa teda nestane ďalším "kritériom", avšak treba na ňu prihliadať.
Európski lídri veria, že Rumunsku a Bulharsku sa podarí odstrániť pretrvávajúce nedostatky a stanú sa členmi EÚ podľa plánu 1. januára 2007. Privítali tiež začatie prístupových rokovaní s Chorvátskom a Tureckom, no súčasne pripomenuli Ankare potrebu splnenia svojich záväzkov vrátane uznania Nikózie a otvorenia tureckých prístavov a letísk pre dopravu z Cypru.
V Bruseli sa dnes opakovane potvrdila európska perspektíva Západného Balkánu i ochota obnoviť rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode so Srbskom ihneď po tom, ako Belehrad začne plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Slovensko podľa premiéra zastáva názor, že Srbsku treba dať rovnakú šancu, akú dostalo Chorvátsko. Vzhľadom na komplikovanú situáciu v krajine a zložitý vnútropolitický vývoj, ktorý by podľa Kukana "zamával aj hociktorou vyspelejšou krajinou", treba Srbom pomáhať pri ich snahe o európsku integráciu. Premiér pripomenul, že Slovensko presadilo začatie rokovaní s Chorvátskom a podobne treba postupovať aj v prípade Belehradu. Šéfovia vlád a štátov si uvedomujú, že pre obyvateľov balkánskeho regiónu je mimoriadne dôležitá otázka uľahčenia vízového režimu a preto by najneskôr na budúci rok chceli urobiť príslušné kroky v tejto oblasti.
SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM
Ak všetko pôjde bez problémov, Slovensko a ostatné nové členské krajiny únie budú môcť od októbra budúceho roku vďaka zapojeniu sa do nového Schengenského informačného systému (SIS II) zabudnúť na kontroly na vnútorných hraniciach únie. Tieto plány však nabúravajú informácie o technických problémoch a možnom odklade spustenia tohto systému. Podľa záverov summitu sa EÚ bude usilovať o vytvorenie novej informačnej databázy do apríla 2007 a o zapojenie nových členov do októbra. Z hľadiska pripravenosti Slovenska považuje Dzurinda tento termín za reálny a verí, že sa dodrží.
ROZŠÍRENIE EUROZÓNY
Šéfovia vlád a štátov schválili rozšírenie eurozóny o Slovinsko, ktoré tak môže k 1. januáru budúceho roku zaviesť euro. Stane sa teda prvou z nových členských krajín, ktorá bude používať spoločnú európsku menu.
Podľa Dzurindu sa však treba vrátiť k otázke posudzovania konvergenčných kritérií vzhľadom na to, že Európska komisia zamietla žiadosť Litvy o vstup do eurozóny, pretože jej priemerná miera inflácie prekračovala referenčnú hodnotu o 0,1 percenta. Všetky ostatné kritériá Litva pritom spĺňala a hodnotenie komisie preto Vilnius považuje za príliš striktné. Litvu podporil aj Klaus. "Ako ekonóm, ktorý celý život študoval problém inflácie, mám problém s aplikáciou inflačného kritéria v prípade Litvy. Jedna desatina percenta je ďaleko pod zvyčajnou štatistickou chybou merania inflácie. Takéto prísne použitie inflačného kritéria je problematické, navyše vediac, že mnoho krajín eurozóny neplní rôzne kritéria s oveľa väčším rozdielom," prezentoval český prezident svoj názor.
BLÍZKY VÝCHOD, IRÁN, IRAK
Najvyšší predstavitelia členských štátov Európskej únie sa venovali aj tradičným zahraničnopolitickým témam. Podporili plán na zriadenie dočasného finančného mechanizmu určeného na poskytovanie priamej pomoci palestínskemu obyvateľstvu a súhlasia s tým, aby sa mechanizmus využíval na zabezpečenie základných zásob a pokrývanie nákladov na zdravotnícke služby, dodávky energií a sociálne dávky pre palestínske obyvateľstvo.
Európska rada takisto vyzvala Irán na rýchlu a kladnú reakciu na balík stimulov ponúknutých minulý týždeň Teheránu a na vytvorenie podmienok pre pokračovanie rokovaní. Okrem toho privítala vytvorenie novej irackej vlády národnej jednoty a označila to za hlavný krok pri pokračujúcej transformácii Iraku na demokratickú krajinu.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab
