Praha 16. júna (TASR) Na priebeh a výsledky českých parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili na začiatku júna, bolo dnes do 16.00 hodiny - v zákonnej desaťdňovej lehote od oficiálneho zverejnenia výsledkov - podaných 66 sťažností.
V 60 prípadoch volebnú sťažnosť podali fyzické osoby, v šiestich strany a hnutia. Medzi sťažovateľmi nie je ČSSD, ktorej predseda a premiér Jiří Paroubek po voľbách avizoval, že jeho strana podanie na súd zváži.
Sťažnosti posúdi český Najvyšší správny súd v lehote 20 dní. Sedem sťažností súd odmietol posudzovať z formálnych dôvodov, pretože buď prišli ešte pred začiatkom lehoty, alebo boli podané elektronicky bez elektronického podpisu a neboli včas doplnené.
Aj keď medzi sťažovateľmi ČSSD chýba, jednu zo sťažností podal sociálny demokrat Philipp Janýr. Podstatu jeho podania tvorí to, čo vadilo aj šéfovi ČSSD Jiřímu Paroubkovi: korupčná kauza rozpútaná údajne ODS a políciou proti ČSSD krátko pred začiatkom volieb. Janýr tvrdí, že občianski demokrati nepodloženými obvineniami ovplyvnili nerozhodnutých voličov. Sociálny demokrat pritom poukázal na to, že v Juhočeskom kraji chýbalo ČSSD k získaniu ďalšieho 74. mandátu iba 338 hlasov. To by zmenilo výsledok volieb, pretože 75 poslancov ČSSD a 26 poslancov KSČM by spolu disponovalo 101 hlasmi. ČSSD získala vo voľbách 74 poslaneckých mandátov.
Medzi najvážnejšie patrí podanie strany SNK-Európski demokrati, v ktorom volebný subjekt spochybňuje regulárnosť volieb s ohľadom na nerovné podmienky pred voľbami. Európski demokrati mali podľa niekoľkých súdnych rozhodnutí nárok na 12 miliónov Kč za volebný zisk z predchádzajúcich komunálnych volieb, ale ministerstvo financií prostriedky opakovane odmietlo strane vyplatiť. V dôsledku toho strana nemala dosť peňazí na svoju propagáciu pred parlamentnými voľbami.
Vážna je aj volebná sťažnosť Petra Pávka, ktorý kandidoval v Libereckom kraji ako líder Strany zelených. Pávek napadol volebný zákon, respektíve v ňom zakotvený princíp prepočtu hlasov na mandáty. Systém prepočtu hlasov bol v ČR upravený v roku 2000 tak, že do pomerného systému vniesol väčšinové prvky a zvýhodnil veľké strany na úkor malých.
Strana zelených v Libereckom kraji dostala od voličov 9,58 percenta hlasov, ale Pávek sa do Poslaneckej snemovne nedostal. V tomto kraji dalo zeleným hlas 20.646 voličov, ale neprinieslo im to zvolenie ani jedného poslanca. Naopak, ODS dostala v tomto kraji 83.647 hlasov a to jej prinieslo päť mandátov. ODS teda na jeden mandát stačilo iba 16.729 hlasov.
Podobne by dopadla Strana zelených aj v Karlovarskom kraji, kde sa pri prepočte hlasov na mandáty delilo päť mandátov. Zelení by tam získali mandát iba vtedy, ak by získali až 14 percent hlasov.
Zelení s celorepublikovým volebným výsledkom viac ako šesť percent nezískali 12 mandátov, ako by zodpovedalo jednoduchému prepočtu, ale iba šesť poslaneckých kresiel.
Ak by do pomerného volebného systému neboli pred šiestimi rokmi vložené väčšinové prvky, volebný výsledok v ČR by bol teraz iný a ani by nenastal volebný pat. ODS by namiesto 81 mandátov získala 78, ČSSD namiesto 74 by mala 70, komunisti by mali rovnako 26 mandátov, KDÚ-ČSL by mala namiesto 13 až 14 poslancov, ale Strana zelených namiesto šiestich poslancov by mala v parlamente až 12 mandátov.
Prípadná pravo-stredová koalícia ODS, KDÚ-ČSL a SZ môže mať dnes iba 100 poslancov z 200, ale ak by platil prepočet v podobe platnej do roku 2000, takáto koalícia by disponovala väčšinou 104 poslancov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
