Paríž 29. marca (TASR) - Pomaly sa dvíha závoj nad bolestným problémom bitia rodičov deťmi, alebo, všeobecnejšie povedané, tyranizovania rodičov deťmi. Spočiatku ide o pohryznutia alebo poškriabania, neskôr o prudšie údery, po ktorých nasleduje neraz hospitalizácia, ale aj smrť. Príčinou tohto javu je priveľká rozmaznanosť detí, ktoré neznesú ani najmenšiu frustráciu, uvádza v dnešnom čísle denník Le Figaro.
V dnešnom svete už mnohé nie je normálne, komentuje denník. Deti rodičov bijú, vydierajú, tyranizujú - v mnohých rodinách sa dejú takéto a možno aj horšie scény. Už v roku 1982 psychoanalytik Jean-Pierre Chartier upozornil na tento problém v knihe s názvom Mučeníci rodičia. Odvtedy sa scény násilia v rodinách opakujú v rôznych podobách a obmenách. A to v rodinách všetkých spoločenských vrstiev, vrátane dobre zabezpečených rodín, podotýka denník. Toto tabu v týchto dňoch porušili lekári oddelenia psychopatológie dieťaťa a dospievajúcej mládeže v nemocnici Roberta Debrého v Paríži.
Vo všeobecnosti čelia útokom svojich "malých mučiteľov" v prvom rade matky: vytrpia si údery, pohryznutia, poškriabania, pokusy alebo napodobňovanie škrtenia a neraz skončia v nemocnici. "Chyba" nastala v tom, že majú veľmi úzke až úzkostlivé vzťahy k svojmu dieťaťu. V tom vzťahu má dieťa výlučné postavenie, matky sa usilujú urovnať každý problém a nachádzajú rôzne výhovorky, aby ospravedlnili počínanie svojich detí. Otcovia sú neraz "symbolicky alebo úplne fyzicky neprítomní, nezasahujú do udalostí v rodine" a prostredie v nej úlohu otca nedoceňuje, uviedli lekári v štúdii.
Deti s mnohými psychickými patológiami boli často veľmi dlho a túžobne očakávané. Mnohé sa narodili pomerne neskoro vekovo starším rodičom, iné deti boli adoptované, uviedla lekárka Diane Purper-Ouakilová. V mnohých rodinách dieťa vyzdvihli na prvé miesto a nad všetko ostatné, aj na úkor celej rodiny. Tyranské dieťa neraz v prvých rokoch života často rozmaznávali a malo absolútnu prednosť vo všetkom.
Dieťa môže nadobudnúť tyranské spôsoby už v štyroch rokoch: začína to rôznymi prejavmi hnevu, búchaním hlavy o stenu, neposlušnosťou, odmietaním všetkého, čo rodič od neho žiada. Pri najmenšom náznaku frustrácie je také dieťa schopné urobiť všetko, len aby ostatní ustúpili jemu. Také dieťa presadzuje "svoje zákony" proti rodičom, ktorí neraz v takých prípadoch sa už vzdali svojej výchovnej úlohy, dodala francúzska lekárka pre Le Figaro.
