Brusel 16. júna (TASR) - Otázka európskej ústavnej zmluvy dominovala prvému dňu summitu Európskej únie. Lídri európskej dvadsaťpäťky sa dohodli, že stanovia rok 2008 za definitívny termín na rozhodnutie o ústave, ktorá sa ocitla v slepej uličke po tom, ako ju minulý rok v referende odmietli holandskí a francúzski voliči.
Na základe dohody nemecké predsedníctvo vypracuje v prvej polovici budúceho roka operačnú správu ako základ pre ďalšie rozhodnutia týkajúce sa pokračovania ústavného procesu, pričom kroky nevyhnutné pre riešenie tejto otázky bude potrebné uskutočniť najneskôr v druhej polovici roku 2008, keď bude únii predsedať Francúzsko. Ako uviedol po prvom dni zasadnutia rakúsky spolkový kancelár Wolfgang Schüssel, "všetci si sú vedomí, že rýchle riešenie nie je v dohľade".
Po zložitých rokovaniach sa členské štáty dohodli aj na vyslovení určitej formy povzbudenia v podobe "vyjadrenia nádeje na dokončenie tohto procesu". Na to sa potrebuje ratifikácia ústavnej zmluvy všetkými členskými krajinami, no český prezident Václav Klaus počas debaty avizoval, že euroústava nie je v Českej republike na programe dňa a krajina ju nemieni ratifikovať.
Zo strany väčšiny štátov, Európskej komisie i predsedníckej krajiny však bola podľa slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana snaha, aby sa bez ohľadu na súčasné problémy podarilo dosiahnuť posun vpred. Európski lídri pritom podporili tzv. súbežný prístup, podľa ktorého má EÚ paralelne s pokračovaním debaty o ústavnej zmluve realizovať projekty prinášajúce konkrétne výsledky očakávané občanmi.
Cieľom časti venovanej projektom je podľa slovenského ministra "ukázať, že aj napriek ťažkostiam s procesom ratifikácie ústavy Európa funguje a zaoberá sa aj tým, čo je potrebné pre každodenný život jej občanov". Ide napríklad o pomoc občanom štátov únie v zahraničí, konzulárnu spoluprácu, vytváranie spoločných stredísk pre vízovú činnosť, Európsky technologický inštitút, či nový Schengenský vízový systém.
Európski lídri sa nezaoberali rozširovaním EÚ do takej miery, ako sa pôvodne očakávalo, veľká pozornosť sa však venovala problematike migrácie ako jednej z najakútnejších otázok, ktoré riešia viaceré členské štáty únie. "Dá sa predpokladať, že po tejto diskusii to bude jedna z nosných otázok, ktorým sa EÚ bude venovať," myslí si Kukan.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie politici na summite rokovali aj o spôsoboch, ako pomôcť Srbsku. "Srbsko, ktoré dnes prechádza zložitým vnútropolitickým vývojom, by si zaslúžilo od Európskej únie väčšiu pozornosť a pomoc, pretože otázky, pred ktorými Srbsko stojí, sú naozaj veľmi zložité a určite by trošku zamávali aj hocijakou demokratickou vládou," zdôraznil Kukan. Pripomenul však, že podmienkou pomoci zostáva aj naďalej spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Za jednu z foriem pomoci slovenský minister označil uľahčenie vízovej politiky voči Belehradu.
