Jigala Amira (na snímke v strede), vraha bývalého izraelského premiéra Jicchaka Rabina, eskortujú na súd v izraelskom Ramle 17. mája 2004. So ženou (na malej snímke) chce mať teraz dieťa. FOTO - AP |
Vrah izraelského premiéra hce mať dieťa. Jeho žena bude oplodnená umelo. Odsúhlasil to izraelský Najvyšší súdVrah izraelského premiéra Jicchaka Rabina Jigal Amir sa môže stať otcom. Rozhodol o tom izraelský Najvyšší súd, podľa ktorého Amir ani vo väzení nestratil svoje ľudské práva.
Pred rokom Amirovu žiadosť, aby mohol byť otcom súd zamietol. Vtedy však rozhodoval iný sudca a Amirova požiadavka bola inak formulovaná. Amir (36) si dopykáva doživotný trest za atentát na Rabina v roku 1995 a nemá šancu dostať amnestiu.
Jeho manželkou je ortodoxná imigrantka z Ruska Larisa Trembovlerová. Ma už štyri vlastné deti. S predchádzajúcim manželom sa rozviedla po tom, čo sa zamilovala do Amira.
Spoznala ho, keď prednášal judaizmus pre prisťahovalcov. Teraz ma šancu stať sa matkou jeho dieťaťa. Nepôjde však o nič romantické. Amir ma zakázané manželské návštevy, a tak bude jeho manželka oplodnená umelo.
Amirovci sa o niečo podobné pokúsili už bez rozhodnutia súdu. Minulý rok sa Amir snažil prepašovať k Larise svoje semeno v plastikovom vrecúšku. Väzenská stráž mu na to prišla. Dostal pokutu 100 šekelov (necelých 700 korún) a zákaz telefonovania na dva týždne.
Aj manželstvo Amirovcov sa odohralo cez sprostredkovateľa. Podľa židovskej tradície môže ženícha zastúpiť na obrade ním poverený muž. Stačí, keď neveste odovzdá prsteň. Keďže Amirovi zakázali sobáš vo väznici, zastúpil ho jeho otec. To bolo pred dvoma rokmi.
V Izraeli sa teraz diskutuje o tom, či má vrah premiéra nárok na otcovstvo. Jedna skupina Izraelčanov tvrdí, že je to neprípustné už pre povahu jeho činu. Iní zase argumentujú, že ani ohavný čin nemôže zbaviť človeka jeho základných práv. A že uplatňovanie týchto princípov je to, čo slušných ľudí odlišuje od kriminálnikov.
Izraelskí väzni majú povolené manželské návštevy, ak sa vo väzení správajú slušne. Platí to pre ľudí, odsúdených za kriminálne činy.
Amir je však iný prípad. Podobne ako palestínski teroristi v izraelských väzniciach má štatút väzňa, ktorý predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. Tí majú osobitný, oveľa tvrdší režim. Sú na cele sami, 24 hodín ich sledujú kamery, nemôžu sa stretávať so spoluväzňami, nemajú nárok na návštevy bez prítomnosti väzenského personálu a nádej, že sa im odpustí aspoň časť trestu sa blíži k nule.
V Amirovom prípade dokonca štát Izrael prijal osobitný zákon, ktorý zakazuje amnestovať osobu, čo zavraždila premiéra.
Jigal Amir patril k skupine ultraortodoxných židovských radikálov, ktorí chceli zvrátiť rozbiehajúci sa izraelsko-palestínsky mierový proces. Po tom, čo zabil Rabina na mierovom zhromaždení v Tel Avive policajtom povedal, že je "spokojný".
O atentát na Rabina sa neúspešne pokúsil aj jeho brat. Celá rodina je považovaná za radikálov. Naposledy sa minulý rok zapojili do protestov proti evakuácii židovských osadníkov z pásma Gazy.
JANA SHEMESH, Tel Aviv