Kociánová má energiu na rozdávanie. Aj v konkurencii so SuperStar.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Má šesťdesiat a pre zaneprázdnenosť ešte nestihla oslavovať. Jej tvár je vyhladená a postava štíhla. V súlade s textom svojho hitu, zahodila JANA KOCIÁNOVÁ všetky starosti za hlavu, je šťastná a spokojná. O životnom jubileu, ale aj plánoch hovorila so SME.
Bilancujete? Neuvažujete o autobiografii či obrovskom koncerte pre pamätníkov?
"Neprišlo mi to na um, no možno by bolo fajn, keby sa nazbieralo zopár fanúšikov. Ani samotné narodeniny som neoslávila, pretože od polovice apríla makám na záhrade. Dúfala som, že asi za dva týždne budem mať vysadenú celú plochu a potom si pozvem hostí."
Pracovne stále fungujete s Traditional jazz Bandom?
"Aj minule som si s nimi len tak pre radosť zaspievala v Jazz caffé. Čakáme na ponuky a príležitosti. Spievam aj s ďalšími kapelami. Pripravujem dve nové cédečká, jedno zo starých hitov a druhé z nových skladieb. S Jankom Kuricom sme naspievali swingový duet Peter Gun od Mansiniho zo 40. rokov. Nesťažujem sa na nedostatok práce."
Vaše gospely, ktorými ste sa predstavili v dánskych evanjelických kostoloch, dvíhali ľudí z lavíc. Ešte sa o vás hovorí ako o zázraku zo Slovenska?
"Vtedy sme prešli celé Dánsko. Kapela, s ktorou som tam spievala, odišla hrať na zaoceánsku loď. V Dánsku nás však chceli iba v tomto zložení, a to sa už nedá zrealizovať."
Spievate takmer 40 rokov. Za to obdobie ste vydali približne tucet platní, väčšina piesní sa stala hitmi. Nemenili by ste nič?
"Možno by som zostala v Prahe. Dotiahla by som svoju profesionálnu dráhu. Hoci, neviem, či by sa mi to podarilo. V Prahe sú v šoubiznise veľké tlaky a človek musí využiť všetko, čo má, aby dosiahol svoj cieľ. Ja som vždy mala v sebe mantinely."
Aké?
"Napríklad som nikdy nebola ochotná vyzliecť sa pre kariéru donaha. Ťahalo ma to domov, aj za manželom. Bola som ako vrabča, ktoré vypadlo z hniezda. Cítila som sa ako ovečka medzi dravcami."
Váš manžel Jozef Škvařil je hudobník, koľko ste vlastne spolu?
"Jóžin ma naozaj vytiahol, žijeme spolu 35 rokov. Páni, ani sme si to nepripomenuli, všetko berieme tak šlendriánsky. Však aj na ten spoločný papier sme sa zmohli až v 90. roku."
Čo od vás rád počúva?
"Ja si s odstupom času rada zaspievam Hádam kadiaľ ísť a Zahoď starosti. V tých skladbách nachádzam potešenie a radosť."
Uvažujete aj o úspechu?
"Vždy som sa tešila každému úspechu, ale aj som sa tomu čudovala. Veď ja som chcela iba spievať. Nedokázala som si to vychutnať, skôr teraz by ma to potešilo. A po víťazstve na Bratislavskej lýre v roku 1976 prišiel tvrdý sek. Nastúpili mladí interpreti, skupiny a veľkí manažéri. Stredná generácia, do ktorej som vtedy patrila, musela vyprázdniť pole."
Pôsobíte ako optimistka.
"Aj keď si v duchu frflem, v podstate áno. Len moja večná ženská nespokojnosť a chuť stále niečo zlepšovať ma poháňa. Našťastie si dokážem uvedomiť, že mi nič nechýba, som zdravá a teší ma život. Vidím okolo seba samé pozitívne ohlasy. Aj od svojho najbližšieho človeka. Tak, kde je problém? Asi som sa narodila pod šťastnou hviezdou."
Autor: Barbora Laucká
