Brusel 14. júna (TASR) - Východiskom zo situácie, v ktorej sa ocitla Európska únia po odmietnutí európskej ústavnej zmluvy holandskými a francúzskymi voličmi, ďalším rozširovaním únie a jej absorpčnou kapacitou, ale aj čoraz pálčivejšou problematikou ilegálnej migrácie sa budú zaoberať európski lídri na dvojdňovom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa začne vo štvrtok v Bruseli.
V otázke euroústavy sa očakáva, že šéfovia vlád a štátov podporia predĺženie obdobia reflexie začatého po neúspešných referendách o európskej ústave v Holandsku a Francúzsku o ďalší rok. Predpokladá sa zhoda na tom, že táto situácia by nemala úniu paralyzovať, ale podnietiť ju k hľadaniu spôsobov, ako získať verejnosť pre Európu. Problematická však môže byť debata o ďalšej podobe ústavy. Zatiaľ čo Holandsko súčasnú ústavu považuje za mŕtvu, Nemecko by uvítalo čo možno najväčšie zachovanie jej súčasného znenia. Po štvrtkovej debate by malo rakúske predsedníctvo predložiť dokument o tejto otázke.
V súvislosti s ďalším rozširovaním únie a jej stále častejšie spomínanou absorpčnou kapacitou sa budú európski predstavitelia snažiť nájsť rovnováhu medzi splnením záväzkov únie voči Západnému Balkánu a súčasným zachovaním jej efektívnosti. Predpokladá sa, že rada podporí prijatie Rumunska a Bulharska k pôvodne plánovanému termínu, ktorým je 1. január 2007, za predpokladu odstránenia pretrvávajúcich nedostatkov a prekážok v oboch krajinách.
Po tom, ako EÚ otvorila a uzavrela v pondelok prvú z 35 negociačných kapitol s Chorvátskom a Tureckom, sa očakáva, že rada privíta začatie týchto prístupových rokovaní, no súčasne pripomenie Ankare potrebu splnenie záväzkov vrátane uznania Cypru. Západný Balkán by mal opakovane dostať uistenia o tom, že jeho miesto je v Európe.
Pre nové členské krajiny bude dôležitá diskusia o novom Schengenskom informačnom systéme (SIS II) s dôrazom na rýchle dokončenie legislatívnych krokov a dodržanie časového harmonogramu. Zatiaľ čo SIS II by sa mal dokončiť na jar budúceho roku, noví členovia by sa mali stať jeho súčasťou na jeseň. Vzhľadom na hrozbu odkladu okrem iného aj kvôli technickým problémom, sa Slovensko, ktoré je pomerne dobre pripravené na zapojenie sa do SIS II, zasadzuje o to, aby sa neohrozil stanovený termín. Nové členské krajiny argumentujú tým, že technické problémy pri spúšťaní SIS II by nemali brániť takej dôležitej otázke, akou je ich integrácia.
Ďalším bodom agendy je ilegálna imigrácia, ktorá sa stala obzvlášť diskutovanou v uplynulých týždňoch v súvislosti s neustávajúcim prílevom afrických imigrantov na Kanárske ostrovy. Rada by mala vyzvať členské štáty na posilnenie spolupráce pri vykonávaní dozoru na mori, na zriadenie pohraničných tímov rýchlej reakcie a na intenzívnejšiu spoluprácu s africkými a susednými krajinami.
S cieľom zlepšenia schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie a katastrofy sa budú premiéri a prezidenti zaoberať návrhom na užšiu spoluprácu a spoločné postupy členských krajín napríklad v prípade potreby evakuácie občanov EÚ vo vzdialených regiónoch. Zatiaľ čo Slovensko s návrhom súhlasí, niektoré väčšie štáty majú do určitej miery výhrady vzhľadom na obavy, že by to pre ne predstavovalo väčšiu finančnú záťaž.
Šéfovia európskej dvadsaťpäťky prediskutujú tiež návrh na zriadenie Európskej agentúry pre ľudské práva, ktorá by mala nahradiť súčasné pozorovateľské centrum EÚ proti rasizmu. Zatiaľ sú však nevyjasnené jej kompetencie v prípade, že niektorý členský štát únie sa dopustí priestupku v tejto oblasti. Ďalšou novou inštitúciou, ktorá by mala vzniknúť, je Európsky technologický inštitút. Tu sa očakáva výzva na adresu Európskej komisie na predloženie návrhu konkretizujúceho spôsob jeho fungovania.
V oblasti zlepšenia fungovania EÚ sa v debate nevynechá ani Lisabonská stratégia vrátane požiadavky na revíziu jednotného trhu, potreba definovania spoločnej energetickej stratégie a novej dohody s Ruskom vedúcich k zaisteniu energetickej bezpečnosti v Európe, či otázka väčšej transparentnosti únie. Všetky zasadnutia Rady EÚ v spolurozhodovacom procese s Európskym parlamentom majú byť v budúcnosti verejné. Podľa diplomatov však niektoré krajiny už vyjadrili obavy, že tento systém nebude fungovať podľa očakávaní, pretože by sa určité debaty mohli presunúť mimo rokovacích miestností.
Najvyšší európski predstavitelia na summite takisto oficiálne schvália vstup Slovinska do eurozóny k 1. januáru 2007. Očakáva sa pritom debata o konvergenčných kritériách po tom, ako EK zamietla žiadosť Litvy o vstup do eurozóny, pretože jej priemerná miera inflácie o 0,1 percenta prekračovala referenčnú hodnotu. Všetky ostatné konvergenčné kritériá Litva pritom spĺňala.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
