|
Barbora Gírethová je síce na vozíčku, ale energie, aj tej pozitívnej, má na rozdávanie. FOTO - AUTORKA |
príbeh
Keď sa narodila, bola ako handrová bábika. Nedokázala pohnúť rukami ani nohami. Mama jej o tom hovorila: "Len očká ti svietili. Nikdy som ani na chvíľu nezapochybovala, že tvoja vôľa žiť je silná."
Dnes 65-ročná Barbora Gírethová z Rimavskej Soboty je postihnutá mozgovou obrnou. Šesť mesiacov po narodení sa síce nedokázala ani pohnúť, no potom začala hýbať hornými aj dolnými končatinami.
Najskôr chodila so železnými konštrukciami, potom sama: "Nikdy som sa neľutovala. Keď som mala bolesti, zaťala som zuby a povedala som si: Ty to dokážeš!" V osemnástich už tancovala, hrávala v miestnom divadle.
Ako 29-ročná sa vydala, o dva roky porodila zdravé dieťa. "Verila som a cítila, že môjmu dievčatku sa nič nemôže stať," spomína pani Barbora.
Tridsaťsedem rokov pracovala ako účtovníčka: "Mala som prácu, spravila som si vodičský preukaz, žili sme si s dcérkou slušne. Ako však roky pribúdali, nohy a ruky opäť pomaly prestávali poslúchať. Mala som a mám silné bolesti. No nechcela som pred nikým nariekať, aby ma ľutovali."
V čase, keď si opäť musela sadnúť na invalidný vozík, neváhala doopatrovať svoju 84-ročnú mamu. "Kým mamička vládala, bola mi oporou. V jej posledných chvíľach som chcela byť pri nej a držať ju za ruku," spomína pani Barbora.
Na vozíčku je štyri roky a hoci má asistentku, ktorá jej pomáha pri rannej hygiene, obliekaní, varení, čo jej zdravotný stav dovolí, urobí sama. "To aby som celkom nevyšla z cviku," dodáva s úsmevom.
Je tajomníčkou okresného centra Slovenského zväzu postihnutých v Rimavskej Sobote: "Denne sa stretávam s vozičkármi, ale aj zdravými ľuďmi, ktorí mi veľmi pomohli. Ak sa mi niekto začne sťažovať, že ho niečo bolí, hneď ho odbijem slovami: Pozri sa na mňa! Čo už ja môžem potom povedať?"
Teší sa, keď je vonku pekné počasie a môže sa vybrať do mesta. Jej túžba žiť plnohodnotným životom je obrovská a vie, že pevná vôľa robí zázraky. "Najradšej chodím do Kauflandu. Je tam bezbariérový prístup a ja sa dokážem celé hodiny voziť pomedzi regály s tovarom. Je to pre mňa menší výlet," priznáva.
Je plná pozitívnej energie, ktorou dokáže nakaziť každého, kto sa ocitne v jej blízkosti. Svoje postihnutie nikdy nepovažovala za hendikep. Naučila sa s ním žiť a brať elektrický vozík len ako nutný dopravný prostriedok.
MARCELA BALLOVÁ
